streda, 31 december 2014 17:36

Žiť, a pritom neumierať

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Peňazí ako pliev, veľký dom a zopár detí v ňom. K tomu muža, ktorého ste do smrti ochotná ľúbiť a rozprávkový život sa môže začať. A tiež rýchlo skončiť, keď sa z manželstva stane väzenie, z vášho muža špinavý podliak a z vás fackovací panák. V takom prípade sa treba zbaliť a utiecť. Pretože ak tak neurobíte, skončíte ako Olympia – fyzicky síce žila, no jej duša umierala.

Maličkosti. V dnešnej dobe ich už takmer nik neberie na vedomie. Darujte človeku sladký voňavý perníček a koledujete si o poriadny výsmech. Horibilná suma na bankovom účte, dovolenka na Seychely či novučičké BMV – to sú veci, ktoré v súčasnosti vyčarujú úsmev na tvári. Čo tam po tom, že na vás po práci doma čaká milujúca rodina, ktorej zažiari v očiach neskrývaná radosť, len čo vás zračí stáť uzimenú vo dverách. Také niečo sa dnes už predsa nenosí!

Teplo domova? Pre mnohých nepoznané, nepodstatné, samozrejmé. Pre ľudí ako Olympia životne dôležité. A spočiatku, zdá sa, i ľahko splniteľné. Vydáva sa predsa za muža svojich snov a spolu s ním do jej života vstupujú i Dušanove deti, ktoré ľúbi ako svoje vlastné. Každý príbeh má však v zálohe nejaké to „ale“. Ani v knihe Žiť, a pritom neumierať na seba nenechá dlho čakať a prichádza s oveľa väčšou silou, akú by bol kto čakal.

Každý príbeh má v zálohe nejaké to „ale". Ani v knihe Žiť, a pritom neumierať na seba nenechá dlho čakať a prichádza s oveľa väčšou silou, akú by bol kto čakal.

Pripraviť sa, pozor... ide do tuhého!

Maľovať si dokonalú budúcnosť je síce pekné, o to viac však potom bolí poznanie, že vaše sny zostali nenaplnené. Jedným z Olympiiných snov bolo doštudovať a stať sa lekárkou, no Dušan mal s ňou od začiatku iné plány. Aby jej v tom zabránil, zasadí Olympii prvú tvrdú ranu pod pás v podobe jeho chorej dcéry, o ktorej až do jej príchodu vôbec netušila, že existuje a ktorá si vyžaduje celodennú opateru. Dušan si z Olympie veľmi rýchlo a veľmi šikovne spraví slúžku, ponižuje ju, podvádza a neraz mu akoby náhodou vyletí ruka a nájde si jej líce. Olympia so slzami v očiach odhaľuje skutočnú podstatu ich manželstva, napriek tomu však zaryto mlčí a ospravedlňuje Dušanove „časté výkyvy nálad“. Život sa jej rúca priamo pred očami a jedinú pomoc nachádza vo svojej priateľke Barbare.

Olympia si opäť skryla tvár do dlaní. Akoby tým chcela skryť všetky svoje obavy.
– Nemôžem, nemôžem! – krútila hlavou.
Barbara ju pozorovala a mlčala. No dlho nevydržala.
– Ty sa ho bojíš spýtať, však? – položila jej ticho otázku. – Však sa ho jednoducho bojíš? Aby ti zase niečo nevytkol, aby ti nedal najavo, že opateru jeho detí nezvládaš. Olympia, trafila som, je to tak?
Olympiino mlčanie bolo pre Barbaru dostatočnou odpoveďou."

Ďalšie „ale“ vystrkuje rožky

Čo je veľa, to je veľa. Olympia si konečne začína uvedomovať, že pri Dušanovi nežije, ale iba horko-ťažko prežíva. Navždy pochováva myšlienku, že manželstvo je zväzok na celý život a oslobodzuje sa z Dušanových železných okov. Dokonca sa zdá, že šťastie si ju znova našlo. Vietor budúcnosti jej však do tváre šplechne novú vlnu bolesti a opäť zažíva zradu milovanej osoby. Vysilená a vycicaná životom leží na tvrdej, chladnej zemi neschopná ani brvou pohnúť.

Poddá sa smútku a nechá sa ním pohltiť? Alebo sa pokúsi vstať, vystrieť plecia a hrdo kráčať v ústrety neistej budúcnosti?

„Nie, nič v živote už pre ňu nemalo zmysel. Skutočne už vôbec nič. A nedalo sa jej v tejto chvíli žiť, a pritom neumierať. Nevládala, nemala pre čo a pre koho existovať a celá jej bytosť si to uvedomovala. Cítila sa prázdna, nekonečne unavená a mala toho práve dosť. Nie, Barbara nemala pravdu, čas jej už nič neukáže. Nestála o to, už ju to nezaujímalo.“

Mohla svoj žiaľ utápať v alkohole, mohla sa pokúsiť siahnuť si na život alebo utiecť od Dušana a nikdy viac sa neobzrieť späť, no ona len tíško a pokorne trpela.

Obdiv. Ten mnou lomcoval, keď som čítala tento príbeh. Úprimne som obdivovala Olympiinu nekonečnú lásku k mužovi, ktorý nestál ani za deravý groš. Jej silu a vytrvalosť stáť po boku človeka nehodného jediného láskavého pohľadu. Olympia bola zdanlivo citlivé, krehké žieňa a naivne verila v nemožné, no inú ženu by takýto život dávno položil na lopatky. Mohla svoj žiaľ utápať v alkohole, mohla sa pokúsiť siahnuť si na život alebo utiecť od Dušana a nikdy viac sa neobzrieť späť, no ona len tíško a pokorne trpela. Hoci nevedomky, no predsa ju poháňala akási vnútorná sila, ktorá ju ráno vyhnala z postele, aby statočne čelila všetkému, čo jej osud pripravil.

Keď nadávky, tak štipľavé

Úbohý parazit, odporný špinavec, mizerný hlupák! Aj takéto nadávky mi pri čítaní šľahali z úst. Samozrejme, k Dušanovi sa hodia oveľa korenistejšie „prezývky“, no spomínať ich tu by bolo neetické. To, že sa snažil z Olympiinej lásky vyťažiť čo najviac, vedel ju opiť rožkom či ju poza chrbát smelo podvádzať, je len slabý odvar toho, z čoho vám budú poriadne škrípať zuby. Najradšej by ste ho obdarovali poriadnym kopancom do zadku.

Žiť, a pritom neumierať je príbeh, pri ktorom sa i ten najtvrdší kameň premení na vláčnu hmotu. Je silný, je dojímavý, je úžasne živý.

Rovnako ako trúsiť chilli nadávky však budete i trpieť. Román vás detailnými opismi a charaktermi postáv ľahko vtiahne do seba a všetko, čo prežíva Olympia, budete prežívať i vy. Žiť, a pritom neumierať je príbeh, pri ktorom sa i ten najtvrdší kameň premení na vláčnu hmotu. Je silný, je dojímavý, je úžasne živý. A hoci na začiatku sa vám možno bude zdať, že sa číta pomerne ťažko, nezúfajte. Začiatky sú vždy ťažké. Chce to iba dostať sa na tú správnu dejovú vlnu, zžiť sa s príbehom a potom to už pôjde samo. Neveríte? V tom prípade sa riaďte starým známym: „Pokiaľ nevyskúšaš, neuveríš“. Potom snáď uveríte.

Čítané 1804 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Líbejte mě Priznanie tohto muža »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.