sobota, 13 december 2014 15:57

Nádej v utajení

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Sklamanie – buď nás posilní, alebo zanevrieme na to, čo nás sklamalo. Samozrejme, že jednoduchšie je horekovať nad svojím nešťastím ako vstať a znova sa pokúsiť nájsť šťastie. Žiaľ vystrieda zatrpknutie, po ktorom prichádza konečný verdikt: „Nikdy viac!“ Takýto postup volí väčšina ľudí po nevydarenom vzťahu. Napríklad aj naša Ema.

Mladá, atraktívna a pevne rozhodnutá dať opačnému pohlaviu navždy „zbohom“. Šťastie v láske sa jej totiž rado vyhýba. Poriadne veľkým oblúkom.

Šťastie v láske sa jej rado vyhýba.

„Nato, aby som bola šťastná, chlapa nepotrebujem, preháňalo sa Eme hlavou, keď prechádzala okolo ďalšieho playboya. Títo chlapíci si o sebe myslia veľa, ale pravda je inde. Niekto by im to mal už konečne povedať! Ema vedela svoje, mala za sebou niekoľko skrachovaných vzťahov a o ďalší nestála.“

Emina najlepšia priateľka Micha má však na celú vec iný názor. Nemôže predsa dovoliť, aby príťažlivá blondínka zanevrela na chlapov – veď má len dvadsať rokov, preboha! Zoznámi Emu so svojím kolegom Marekom, cez ktorého spoznáva jeho dobrého kamaráta Petra. Ten Emu doslova hltá pohľadom a zdá sa, že ani on jej nie je ľahostajný. Rozhodne sa teda riskovať a vrhá sa do vzťahu s hanblivým Peťom. Verí, že práve on je mužom jej života. Užívajú si vzájomnú blízkosť, vášnivé bozky i prvé intímne chvíľky. Jeden by povedal, že Ema konečne našla lásku a nikto a nič jej nedokáže narušiť toto šťastné obdobie. Opak je však pravdou.

Martin Krepák – Emin bývalý priateľ – totiž s peknou blondínkou ešte neskončil.

„,Nebuď smiešna, poznám ťa dosť dlho. Viem, aká si divoška.´ Zasmial sa. Od zlosti mu strelila facku, no on sa len znovu zasmial a snažil sa ju pobozkať. Uhýbala sa mu, ako len mohla a pritom sa vrtela, aby sa mu vyšmykla.
,Pusť ma!´ vrieskala Ema, no držal ju priveľmi silno.
,Nie tak rýchlo. Najprv si niečo vyjasnime.´ Zrúkol na ňu, až jej od strachu zamrzol dych.
,Ale ja si s tebou nemám čo povedať. Je koniec!´ Znova sa skúšala vzpierať, ale márne. Nakoniec to vzdala a urazene od neho odvrátila tvár.
,Miláčik, nemôžeš to skončiť. Koniec bude vtedy, keď to poviem ja.´ Zasmial sa tým odporným majetníckym tónom.“

Čitateľ potrebuje zo stránok cítiť akúsi istotu, že sa do knihy môže vložiť nielen duchom, ale i telom, a pritom ňou nezostať sklamaný.

Neustále ju bombarduje hnusnými vyhrážkami, ktoré Eme rozhodne nepridávajú na odvahe. Snaží sa mu vyhýbať, no Krepák je v tomto šikovnejší než ona. Jeho ego neznesie Emino odmietnutie, a tak sa ju jeden večer na diskotéke pokúsi znásilniť. Prežije jej vzťah s Petrom, ktorý o ničom nevie, tieto krušné chvíle?

Stojím pred zásadnou otázkou: Byť či nebyť kritická? Zo skúsenosti viem, že najlepšie je zostať objektívny v každej situácii. Tejto teórie sa držím i pri knihách a teda musím konštatovať, že románom Nádej v utajení autorka rozhodne neurobila žiadne veľké terno. Miestami som mala pocit, že v rukách držím rukopis, nie hotovú knihu. Že predo mnou leží príbeh v brožovanej väzbe, ktorý potrebuje zažiť ešte veľa čmáraníc a prepisovania, kým nadobudne konečnú podobu. Čitateľ potrebuje zo stránok cítiť akúsi istotu, že sa do knihy môže vložiť nielen duchom, ale i telom, a pritom ňou nezostať sklamaný. Nádej v utajení však takúto istotu neposkytuje.

Autorka zo strany na stranu mení názory a vyjadrenia postáv bez akéhokoľvek dodatočného vysvetlenia. Trebárs taká Ema a jej pevná vôľa. Zaryto tvrdí, že sa od chlapov dištancuje, no v skutočnosti berie prvého, ktorý ide okolo. Viem, že srdcu nerozkážeš, no zamilovať sa do niekoho, koho poznáte sotva týždeň a tvrdiť, že je ten pravý je od človeka, ktorý nechce mužov ani vidieť viac ako len trošku zvláštne. A hlúpe, detinské, naivné. Čo ma privádza k ďalšej, pre mňa dosť ťažko chápajúcej skutočnosti. Určite mi dáte za pravdu, keď poviem, že je krásne povedať človeku, s ktorým chcete prežiť zvyšok života slová „milujem ťa“ DO OČÍ. Aspoň teda dospelý človek to tak rieši. Ema s Petrom si však takéto láskyplné prejavy radšej naťukajú do správy. A tomu hovoria láska na celý život?

„Ahoj Ema, chcem ti len povedať, že mi dnes s tebou bolo neopísateľne dobre a ešte niečo... Viem, že je na to priskoro, ale milujem ťa. Od chvíle, keď som ťa po prvý raz uvidel. Ale došlo mi to až dnes. Dobrú nôcku. Pa, cmuk.“

Typický život mladého, dospievajúceho človeka.

Celkový dojem kazia i chyby, ktoré sa v knihe vyskytujú pomerne často – a nie je ich málo. Nejde však len o preklepy, ale o hrubé chyby, ktoré by sa v knihách vôbec nemali objavovať.

Dospelému knihomoľovi sotva ulahodí Emin príbeh založený na alkohole, cigaretách a vysedávaní v baroch. Typický život mladého, dospievajúceho človeka. Nezáživný, ba až vyslovene nudný život, ktorý nepatrí na stránky románu pre dospelých. Ani autorkin ťah zapojiť do celej veci nebezpečného mafiána, akým je Krepák, veľa vody nenamútil. No domnievam sa, že bláznivé tínedžerky budú tento príbeh „žrať“.

Čo k tomu ešte dodať? Snáď len to, že i majster tesár sa občas utne. Nádej v utajení je Pirožekovej prvotina, takže čo-to sa dá ospravedlniť. Možnože jej spisovateľský talent naplno prepukol až pri pokračovaní knihy s názvom Iba nádej nestačí. Azda zožne väčší úspech než jej predchodkyňa. Nechajme sa teda prekvapiť...

Čítané 1467 krát
Viac z tejto kategórie: « Diabol sa žení Princezná a gróf »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.