streda, 03 december 2014 20:04

Miluje, nemiluje, idem

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Život je ako špirála. Čo od nás odišlo, sa nám oblúkom, aj keď v pozmenenej forme, opäť vráti. Pred osudom človek skrátka neujde a je úplne jedno, či zmení vizáž, meno alebo krajinu, v ktorej žije.

V poradí siedma kniha Martiny Monošovej má pútavú obálku, ktorej farebný kontrast zaujme. Bola som preto zvedavá, či rovnako zaujme aj vnútro knihy Miluje, nemiluje, idem. V románe určenom ženám sú dve hlavné postavy, Kristína a Andrea, ktorých osud je spojený od stredoškolských čias. Kristína je momentálne na dovolenke, ktorá hneď od začiatku nie je naplnením tej vysnívanej a s láskou hovorí iba o psovi. Následné zoznámenie sa s Andreou nám prinesie ešte menej informácií. Po prvom letmom kontakte s týmito ženami sa vrátime v čase do ich dievčenských rokov, na strednú školu, kedy dominuje také to obyčajné dievčenské snívanie o ŇOM a naj spevákom generácie je Peter Nagy. A to pre mňa bolo plusom, tiež som ho kedysi milovala, a tak som sa s nostalgickým úsmevom pustila s chuťou do ďalších stránok.

tak som sa s nostalgickým úsmevom pustila s chuťou do ďalších stránok

„Páčilo sa mi, ako som sa mu páčila, no nemienila som ho povzbudzovať.“

Román o ženách a pre ženy musí mať, samozrejme, svojich mužských hrdinov. A aj antihrdinov. V malom mestečku sú všetky vzťahy poprepletané, každý sa s každým pozná alebo sú rodina alebo susedia a v podstate aj u rovesníkov je to tak, že každý s každým chodí. Alebo chodil či chodiť bude. Kristína a jej balenie JEHO ma bavilo, veď nebola zlá, len trochu detská a naivná.

„Lebo zvádzanie, ako každá dobrá hra, je ako domino: na začiatku treba rafinovane ťuknúť a potom len trpezlivo čakať. A aj tak človek vyhrá, iba ak padnú všetky kocky. Polovica sa neráta.“

S cieľavedomosťou sedemnástky využívala Kristína svoju krásu na to, aby dosiahla, čo chcela.


S cieľavedomosťou sedemnástky využívala Kristína svoju krásu na to, aby dosiahla, čo chcela. Svoju ctižiadosť dospievaním nestratila, len ju zamerala iným smerom. Na prácu. Príbeh dvoch dievčat – žien sa odohráva na pozadí nežnej revolúcie v roku 1989. Obe plánujú využiť slobodu, ktorú od „nežnej“ dostali do daru. Aj keď každá iným spôsobom, pretože Andrea, aj keď nie je pravým opakom Kristíny, je od nej rozhodne dosť odlišná. Je pokornejšia, skromnejšia, túžiaca po láske. Toto je jej životný cieľ, manželstvo, muž, deti, domácnosť. V tomto poradí. Láska do jej života vstúpi, ale... Vždy je predsa nejaké ale...

„Zrazu mi došlo, že sme vlastne celý život sami. Nikto za nás necíti bolesť, strach ani zodpovednosť, nikto to nemôže vziať preč, aby nám uľahčil, nikto to nemôže prežiť za nás. Že nie sme sami, je v podstate iba ilúzia. Aj celý život je ilúzia. Vidíme len to, čo chceme a v skutočnosti je všetko celkom inak...“

zomierať pre chlapa nie je niečo, čo by u mňa mohlo mať úspech

Muži objavujúci sa v živote oboch žien sú rôzni: láskaví aj egoisti, osudové lásky ale aj osudové omyly, sviniari i tak trochu ťuťkovia. Polovica knihy je živá, pútavá, dynamická. V tej druhej, priznávam sa, som občas strácala trpezlivosť a niektoré postavy mi už trochu liezli na nervy. A hlavne, zomierať pre chlapa nie je niečo, čo by u mňa mohlo mať úspech.

„Uvedomila som si, že hovorím do prázdneho bytu, v ktorom v skutočnosti nie som ani ja. Je tu moje telo, ale ja som – zomrela. Po koľký raz vo svojom živote už?“

No i tak je Miluje, nemiluje, idem Martiny Monošovej príjemným oddychovým čítaním, ktoré má šancu osloviť najmä ženy, rady čítajúce o realite.

Čítané 1033 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.