piatok, 15 marec 2013 12:21

Jedného pekného dňa

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Ako sa asi žije s menom Gertrúda Mrázová? Nositeľka hrdého starogermánskeho mena, 32-ročná hlavná hrdinka tejto knihy, by vám o tom vedela rozprávať...

Gertrúda, alebo zjednodušene Trudy, je mladá žena, ktorá má ako každý z nás kopu snov a ešte väčšiu kopu každodenných problémov. Stretáva mužov, ktorí v poslednej chvíli cúvnu. Jej neutíchajúca chuť na sladké spôsobuje, že záhyby v oblasti brucha sa pomaly, ale isto zväčšujú, a jej večne nespokojná matka na nej vidí aj ten najmenší nedostatok. Absencia pravých kamarátok v jej živote má na svedomí to, že Trudinou jedinou bútľavou vŕbou je staručký strýko Tonko žijúci v domove dôchodcov.

Trudin život sa krúti okolo práce v informačnej kancelárii a na tvorivom krúžku, ktorý sama vedie. A ešte okolo sestriných detí, na ktoré jej blízka príbuzná zvysoka kašle. Celý príbeh sa poriadne roztočí až v momente, keď Trudy prichádza o svoje celoživotné úspory. Ruka v ruke s nimi odíde aj vidina vlastného bývania. Trudy však dúfa, že sa všetko opäť napraví. Jedného pekného dňa...

Sedela som na terase svojho bytu. Hlavu som mala plnú myšlienok, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane dokonalý Peter, moja životná láska, ktorá sa konečne prejavila, že ma miluje, na druhej strane jeho manželka s bábätkom. Na jednej strane môj splnený sen o vlastnení skvelého bytu, na druhej strane požičané nemalé financie, ktoré bude potrebné v krátkom čase vrátiť."

Táto útla knižka s pestrým obalom a formátom vhodným do každej kabelky je príjemným a oddychovým čítaním, po ktorom siahajú zväčša ženy. Dej je síce jednoduchý, no nestagnuje, naopak, neustále sa vyvíja. Autorka ho navyše okorenila vtipnými príhodami, ktoré má na svedomí bláznivý strýko Tonko.

Oceňujem tiež, že autorka nezvolila veľký počet postáv, a tie, ktoré do príbehu vložila, sú ľahko zapamätateľné a ich mená sa čitateľovi nepletú. Jazyk a štýl písania sú niekedy až priveľmi jednoduché, ale vzhľadom na čitateľskú skupinu, ktorej je kniha určená, úplne postačujúce. Jedinou vecou, ktorá mi pri čítaní prekážala boli takzvané spomaľovače hlavnej dejovej línie. Opisovať na stranu a pol vtáčika čvirikajúceho za oknom? V učebnici pre ornitológov možno, ale v ženskej miniknižke radšej nie.

Čo ma však milo prekvapilo, je premyslenosť príbehu. Keďže knižka vyšla v edícii Príbehy z kabelky, nečakala som viac, než len obyčajnú „spoveď“ zo života priemernej tridsiatničky. Namiesto toho som sa začítala do knihy, ktorej koniec bol dlho nepredvídateľný a všetky postavy navzájom prepletené.

Ďalším veľkým plusom je vhodne zvolený názov. Milujem knihy, ktorých titul nie je vymyslený na poslednú chvíľu, ale má hlbšie prepojenie s dejom. V prípade tohto diela je názov zdôvodnený hneď v úvode:

Otec vždy na moje želania, ktoré sa nedali splniť, hovorieval: „Áno, Trudy, iste. Jedného pekného dňa...“ S jeho odpoveďou som sa uspokojila a prevažne na svoje želania aj časom zabudla. Ako som rástla, bolo mi jasné, že tento zvrat má synonymum vo výraze „tak to sa nikdy nestane"."

Silvia Havelková sa do pozornosti čitateľov spočiatku zapísala ako autorka detských kníh. Neskôr jej vo vydavateľstve Ikar vyšla novela Stačí si (ne)želať, ktorou dokázala, že svojou tvorbou vie upútať aj dospelých. Ak teda hľadáte niečo ľahké, nekomplikované a myšlienky nezaťažujúce, Jedného pekného dňa bude tou správnou voľbou.

Čítané 1729 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.