utorok, 25 november 2014 19:11

Najdlhšia cesta

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

JEDNOSMERKA. Obzrieť sa môžeš, vrátiť však nie. Včera ti na cestu svietilo slnko, dnes si cez hustý lejak nedovidíš na koniec nosa. Len Boh vie, aké prekvapenie ťa bude čakať zajtra. Putovanie kľukatou i nádhernou prírodou z času na čas spríjemní okoloidúci pocestný. A napokon sa jedného dňa konečne objaví ona. Osoba, ktorá ti skríži cestu a prejdete po nej spolu až do cieľa. Presne taký je život. Život je tá cesta.

Nicholas Sparks je ako čerstvý vzduch, ktorý nevyhnutne potrebujeme k životu. Zaveje nám nový vietor do plachiet, keď sa nedokážeme pohnúť z miesta. Dá nám do ruky knihu, ktorá nás potajomky a nenásilne núti zamyslieť sa nad skutočnými hodnotami. Nádherným spôsobom nám predostrie život v plnej jeho kráse. Predovšetkým však pozdvihne do výšin najkrajší z ľudských citov – lásku.

Jeho riadky sú dôkazom toho, ako ďaleko je človek schopný zájsť vďaka láske a odvahe okúsiť tento najdrahší a zároveň najhlbší zo všetkých citov. Koniec koncov, presvedčte sa sami. Dámy a páni, Nicholas Sparks a jeho knižný klenot v podobe románu Najdlhšia cesta – kniha s dvoma príbehmi, ktorá nám dáva jasne najavo, že láska až za hrob skutočne existuje.

Láska až za hrob skutočne existuje

Začneme príbehom, ktorým začal aj sám autor. Hlavným hrdinom je deväťdesiatjedenročný Ira Levinson. Odkedy mu lekár oznámil, že má rakovinu, svoj čas meria na mesiace, nie roky. V jeden zimný deň sa stane obeťou autonehody a uviazne v polovici strmého cestného násypu. Je zranený a obchádzajú ho mdloby, keď sa zrazu na sedadle spolujazdca zjaví jeho mŕtva manželka. Ruth svojím rozprávaním o spoločnej minulosti oživuje nádherné spomienky a udržiava tak ťažko chorého Iru pri živote. Rozpráva mu o mladosti, obrazoch, ktoré dlhé roky zbierali, a nezabúda ani na bolestné časy, keď svet zachvátila druhá svetová vojna. Ira si uvedomuje, že Ruth nie je skutočná, no upína sa na jej slová a snaží sa tak prežiť ďalší a ďalší deň.

„Myseľ mi blúdi, hlava leží na volante a mne sa chce už iba spať. Miznúť...
Ruth mi znovu potrasie plecom. ,Nesmieš myslieť na to, že si uväznený v aute!´ kričí.
,Ale veď som,´ mumlem. Aj napriek zahmleným zmyslom viem, že sa mi plece ani nepohlo a tie slová sú iba ďalším výplodom mojej predstavivosti.
,Si na pláži!´ dýcha mi do ucha. Zvodne. Zrejme zvolila novú taktiku. Tvár má tak blízko, že si predstavujem, ako cítim dotyk dlhých mihalníc a horúci dych. ,Je rok 1946. Pamätáš sa? Svitlo ráno po noci, keď sme sa prvý raz milovali,´ vraví. ,Ak prehltneš, vrátiš sa tam. A budeme spolu na pláži.´“

O niekoľko kilometrov ďalej sa pretnú životy dvoch podstatne mladších ľudí. Na miestnom býčom rodeu sa univerzitná študentka posledného ročníka Sophia Danková zoznámi s príťažlivým mladým kovbojom Lukom. Veľmi rýchlo zisťuje, že je to láska. Okúsi jeho život a je presvedčená, že Luke je jej budúcnosť. Každý však pred svetom ukrýva nejaké to tajomstvo a ani Luke nie je výnimkou. Stroskotá ich láska, keď sa Sophia napokon dozvie pravdu?

„Keď opustili čistinku pri rieke, Luke zobral Sophiu na pomalú obhliadku zvyšnej časti ranča. Prechádzali v rozhovore od témy k téme. Pes sa aj ďalej túlal v ich blízkosti. Jazdili medzi vianočnými stromčekmi a obišli včelíny. Viedol ju po zvlnených pastvinách, ktoré spásal statok. Zhovárali sa o všetkom, od toho, akú hudbu počúvajú, cez obľúbené filmy až po Sophiine dojmy zo Severnej Karolíny.“

Dva príbehy, ktoré sa v jeden osudový moment spoja, aby ich životy nadobudli nový zmysel. Aby nám ukázali, že zatiaľ čo jedna cesta končí, druhá sa začína.

Má v sebe dušu, o ktorej môže obyčajný smrteľník iba snívať.

Najdlhšia cesta zďaleka nie je presladený román hmýriaci sa cukrovými rečičkami či nekonečne nudnými vyznaniami lásky. Má v sebe dušu, o ktorej môže obyčajný smrteľník iba snívať. Každé písmeno, slovo, každá strana nám dáva pocítiť, ako málo vieme o živote v láske a pokore. Je v nej toľko emócií, že stačí jediné milé slovo na to, aby neostalo oko suché. Mať a udržať si – to dnes dokáže len málokto. A predsa to tieto dva páry dokázali, pretože ich láska pre nich znamenala všetko.

„Si moja žena, ale viac ako len to, vždy si bola moja pravá láska. Temer trištvrte storočia si dávala môjmu životu zmysel. Prišiel čas, aby som povedal zbohom, a myslím, že na pomedzí tohto prechodu na iný svet chápem, prečo mi Ťa Pánboh zobral. Aby mi ukázal, aká si bola pre mňa výnimočná a aby som sa v tomto dlhom procese trúchlenia znovu naučil, aký význam má láska.“

Knihy z pera slávneho Nicholasa Sparksa ma dostali na kolená. Začala som Zápisníkom jednej lásky a potom to už išlo samo. Zbožňujem každý jeden jeho román, no priznám sa, keď začnem čítať knižnú novinku od neho, som ako na ihlách. Čítam snáď 200 kilometrovou rýchlosťou za hodinu, no tesne pri konci prudko šliapnem na brzdu a stojím na mieste aj deň-dva. Je to preto, že mám obavy, čo ma na konci čaká. Kto číta Sparksove romány, určite vie, o čom hovorím. Nejeden jeho príbeh totiž končí tragicky. Čítam, čítam a zrazu sa na scéne objaví zubatá s kosou. Vtedy roním slzy ako hrachy, pretože naveky odišla osoba, ktorá mi počas čítania tej alebo onej knihy bola skutočne veľmi blízka. Vlastne... keď tak nad tým premýšľam, je jedno, či v Sparksových románoch niekto umrie, alebo nie. Jeho príbehy sú tak silne emotívne, že plakať budete tak či tak.

Táto životná cesta sa nedá merať v kilometroch, má vlastné cestné pravidlá i dopravné značky, no je to jediná cesta, akou môžeme kráčať a nájsť zmysel života...

Najdlhšej ceste podľahne mladšia i staršia generácia ľudí. Ľudia, ktorých fascinuje svet rodea, život na ranči, kone, dobytok. Nehovoriac o ľuďoch, ktorí zbožňujú romány Nicholasa Sparksa. No a napokon i tí, ktorí veria, že nie peniaze, ale láska je najmocnejším vládcom sveta. Stačí, keď jej dáme šancu ďalej kvitnúť a rozvíjať sa.

Táto životná cesta sa nedá merať v kilometroch, má vlastné cestné pravidlá i dopravné značky, no je to jediná cesta, akou môžeme kráčať a nájsť zmysel života...

Čítané 2731 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.