utorok, 18 november 2014 12:27

Nežnosť

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

November. Mesiac mrazov a ostrého vetra, kedy sa nám vzdušné rybičky zahryzujú do líc a pod nechty, zabudnutých dáždnikov, práve keď prší. A preto, že za oknami je chladno, uponáhľane a sychravo, je čas na nežnosť. Sadnúť si s dekou, horúcim čajom a miskou orieškov do toho najpohodlnejšieho kresla a vziať si do ruky tabletkovo ružovú knihu.

Veru, ružovú, až z toho lámu oči, ale viac ako inokedy platí – nesúď podľa obalu. Kniha je láskavá, smutná, romantická a napriek tomu nie je typickým predvídateľným ľúbostným románom o osudovej láske a rozprávkovom konci. Je to veľmi svieži príbeh o začiatkoch vzťahu. O okamihoch, keď nám napadne, že tento cudzí človek je zaujímavý. Lebo nás rozosmial, lebo si objednal marhuľový džús, lebo jednoducho prejavil nejakú črtu, ktorú sme ešte u nikoho nevideli, a tak v nás zobudil bádateľa a chceme o ňom vedieť viac. V reálnom živote by sme si dohodli ďalšie rande, ale v knihomoľskom svete nám neostáva nič iné, len obrátiť stranu a zistiť, ako to bude ďalej.

Neha je ako zázračný elixír na vyliečenie osamelosti.

Hlavná hrdinka a tiež jediná postava, ktorá nás sprevádza knihou od začiatku až do konca, je Nathalie. Krásna a veľmi ženská, neodolateľná, podľa toho, čo o nej čítame, je príťažlivá pre každého muža, aj keď ide iba okolo (jej kúzlo neustále pôsobí). Takýto šarm sa u mňa spája s osobnosťou Audrey Tautou, ktorá si ju zahrala v rovnomennom filme. Nathalie si je vedomá svojej dokonalosti, čo sa dozvieme z jej vnútorného monológu, keď sa čas od času zadíva na svoj odraz v zrkadle. Autor sa však vyhol obom klišé, ktoré u takejto hrdinky hrozia – neurobil z nej namyslenú manipulátorku využívajúcu svoj šarm, ale ani melancholickú fatalistku, ktorá svoju vlastnú krásu zatracuje ako niečo, čo jej vlastne ničí život. Nie, Nathalie jednoducho vie, že sa mužom páči, že je plná života, že môže byť múzou. Nepotrebuje k tomu pridať žiadnu pózu, a práve to ju priblíži ženským čitateľkám. Je ľahké identifikovať sa s ňou, lebo je výnimočná a ľudská zároveň.

„Nathalie bola skôr zdržanlivá (asi ako Švajčiarky). Dospievaním prekĺzla bez nehody, rešpektovala prechody pre chodcov. Keď mala dvadsať, tešila sa na budúcnosť. Rada sa smiala, rada čítala. Tieto dve činnosti mohli len zriedka prebiehať súčasne, lebo milovala smutné príbehy. Na prahu dospelosti si občas zaspomínala na detstvo. Na chvíle šťastia sústredené do niekoľkých, vždy rovnakých predstáv. Bežala po pláži, nastupovala do lietadla, spala v otcovom náručí. Avšak bez nostalgie, hoc nositeľky tohto mena bývajú nostalgické.“

Príbeh sa začína obrázkom rozprávkového manželstva Nathalie a Françoisa, ktorý sa však veľmi rýchlo rozbije Françoisovou smrťou. Nathalie musí žiť ďalej, lebo bežné bytosti inú možnosť jednoducho nemajú, a tak pozorujeme dlhý proces hojenia zlomeného srdca. Ťažko si odvyká od istoty, lásky a hravosti, ktorú v manželovi našla. Takto nechtiac a osudovo sa Nathalie stala jedným z vyhostencov z Nežnosti, spolu so svojím šéfom, ktorý je do nej roky zamilovaný, hoci má doma ženu; spolu s kolegom Markusom, ktorého ženy nepokladajú za dostatočne príťažlivého, aby sa ním zaoberali; spolu so sekretárkou Chloé, ktorá prežíva iba povrchné romániky; spolu so starkou Madeleine, ktorá žije už len zo spomienok; spolu s nami, lebo každý z nás zažil obdobie vyhostenia.

Dokáže človek skutočne milovať iba raz za život?

„Text, ktorý Nathalie poslala Markusovi po ich prvej večeri: ,Ďakujem za pekný večer.’ Odpovedal prosto: ,Ďakujem, že bol pekný.’ Chcel napísať niečo originálnejšie, vtipnejšie, dojemnejšie, literárnejšie, ruskejšie, levanduľovejšie. Napokon to však lepšie ladilo s jeho pocitom. (...) Shakespeare opisuje len silné chvíle svojich hrdinov. Avšak Rómeo a Júlia si po príjemne strávenej večeri ráno na chodbe istotne tiež nemali čo povedať.“

V tejto knihe postavy nič nečakajú, nemajú falošné predstavy, vedia, že Realita nehrá podľa pravidiel fair play. A práve preto si vážia každý láskavý prejav, každú chvíľu, keď je im jednoducho dobre. Do toho primiešajme štipku závisti, klebiet a workoholizmu... a už iba pozorujme, ako sa poprepletajú jednotlivé vzťahy.

Kniha je veľmi „čítavá" aj vďaka krátkym kapitolám, ktoré sú preplnené dialógmi. Veselú skupinu tvoria minikapitoly dokresľujúce dej reáliami, ako sú výsledky futbalového zápasu, úryvok z príbalového letáku, znenie SMSky, kúsok z divadelnej hry, telefónne číslo či citát z Wikipédie o cukríkoch PEZ. Tieto kapitoly sú akoby mimochodom povkladané medzi tie skutočné, dej-dopredu-posúvajúce, a aj keď sa tvária iba ako príjemné osvieženie, nie sú náhodné a nič, čo je v nich napísané, nie je len tak.

Vďaka sviežemu humoru a krátkym kapitolám knihu prečítate rýchlo a s ľahkosťou.

„Tri najobľúbenejšie knihy Nathalie:
Obľúbenkyňa Pána od Alberta Cohena
Milenec od Marguerite Durasovej
Odlúčenie od Dana Francka“

Hoci sa kniha nevyhýba téme smrti, odmietnutia, opustenosti či komplexov, nečakajte ponurú atmosféru ani prípadné čitateľské depresie. Podprahovo do nás totiž vtláča nádej, že aj keď nedokážeme ovplyvniť všetko, čo sa nám v živote prihodí, môžeme sa aspoň stať aktívnymi hľadačmi nežných okamihov. Každý ich potrebuje. Pár ich nájdete vo Foenkinesovej knihe a možno vám pripomenú tie vaše, skutočné nežnosti. A to je, myslím, celkom slušná ponuka.

P.S: Instantnú verziu knihy nájdete vo filme francúzskej produkcie: La Délicatesse (Nežnosť).

Trailer k filmu: https://www.youtube.com/watch?v=ZnHVA-W_1ZI

film

Čítané 1571 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.