sobota, 16 február 2013 16:28

Veľké baby neplačú

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(9 hlasov)

Slovenská modelka Ivana Ivančáková opisuje, čo všetko robila pre štíhlu postavu, splnenie modelkovského sna a pre život v pozlátenom svete. Namiesto odmeny za toľké úsilie jej „našili“ pašovanie kokaínu a za mrežami v Paríži si posedela NEPRÁVOM desať mesiacov. Mať sen sa nevypláca?

Táto kniha má podtitul KAŽDÝ Z NÁS sa môže stať obeťou drogovej mafie. Ja by som ho vymenila za: Všetko zlé sa ti raz vráti, ale čo ak nerobíš nič zlé, iba doplatíš na zlo niekoho iného? V princípe to je jedno, stále sa točíme okolo myšlienky, že nech ste kdekoľvek na svete a akokoľvek máte pocit, že váš život je usporiadaný, môže to byť len pocit. Nechcem vás strašiť, že zlo striehne všade, ale Ivana vie o tom svoje.

Kniha začala pre mňa typicky americky, ale aj tak mi tento prístup bude vždy sympatický. Odísť z rodnej dediny za svojím snom a makať a makať. Ivana sa presťahovala do Londýna, pracovala celé dni a noci a začala ako vizážistka modeliek. Za svoj život počula vetu: Jedz, pre boha, aká si chudá!, asi milión ráz. Za denné menu - veľká káva a čučoriedkový muffin jej zrejme telo nepoďakovalo, ale zaručilo veľkosť podprsenky nula a krivky (nekrivky), ktoré na predvádzacom móle uspeli.

Všetko zlé sa ti raz vráti, ale čo ak nerobíš nič zlé, iba doplatíš na zlo niekoho iného.

John, veľký černoch pripomínajúci 50 Centa, sa o útlu belošku veľmi snažil. Ich vzťah bol zvláštny, lebo John by Ivane zniesol modré z neba, rozmaznával ju a počúval, no ona si časom uvedomila, že o ňom skoro nič nevie. Autorka ako začala, tak skončila vetou:

„When you try black, you will never get back.“

Nasledovala cesta do Argentíny a fotenie pre jednu značku. Samozrejme, celé fotenie bolo fingované a Ivana bola zneužitá „ako posol dobrých správ“ pre drogových dílerov. Všetci asi viete, ako bude kniha pokračovať. Odsúdená na takmer dva roky, svojou šikovnosťou, vynúteným priznaním sa, dobrým správaním a zaplatenou kauciou sa postarala o skrátenie trestu na desať mesiacov. Ale sedieť desať mesiacov za nič...pre vlastnú hlúposť/naivnosť/dobrosrdečnosť, to nahnevá. Ešte viac ju sužovala myšlienka, že keby jej viac záležalo na Johnovi ako na práci, tak by sa to nestalo.

„Po štyroch mesiacoch za mnou prišla pani zo slovenskej ambasády. Pôvabne si sadla oproti mne, vytiahla pripravené papiere a odfajkovala kolónky. ,Nemôžem vám pomôcť.´ ,Tak načo ste prišli?´ ,Môžeme vám posielať slovenské časopisy.´ ,To by ma potešilo.´ Zapísala si to. A odišla. Nikdy mi žiadny slovenský časopis od nich neprišiel. Už nikdy sa o mňa nezaujímali. Asi mali na veľvyslanectve nabitý program. Dni bryndzových halušiek alebo tak...“

dobrým správaním a zaplatenou kauciou sa postarala o skrátenie trestu na desať mesiacov. Ale sedieť desať mesiacov za nič...

Nebola som z tejto knihy unesená. Žiadne napätie som nepocítila. Dokonca viac ma zaujal krátky úryvok na prebale knihy s Marion, jej kamarátkou z väznice, ktorá otrávila svoje deti. Ak čakáte nejaké pikantnosti z väzenia, nič extra sa nedozviete. Okrem toho, že aj vo väzení existuje hierarchia a zatiaľ čo Ivana musela písať list riaditeľovi väznice, keď chcela čo i len gumičku do vlasov z vlastnej batožiny, tak uväznené ženy z al-Káidy mali v cele aj počítače. Tiež autorka vyvracia predstavu scenáristov, že vo väzení sú lesbické orgie na dennom poriadku a popisuje reálny obraz podkopávania nôh a bitiek o cukríky. Nečítajte túto knihu, ak chcete podrobnosti o väzení. (Pro drogy nemá smysl umírat je vhodná).

Siahnite po nej, ak chcete čítať o mužskom zlyhaní.

Siahnite po nej, ak chcete čítať o mužskom zlyhaní. Pretože to bolo podľa mňa Johnovo správanie. Jeho frajerka bola desať mesiacov v cudzej krajine, v špinavej cele, sama, smutná, ukrivdená, apatická a on ju neprišiel navštíviť. Nezavolal jej. Nenapísal jej ani jeden list. A to ju obralo o sily ešte viac. Francúzski policajti otvorene Ivane vysvetľovali, že naletela černochovi a drogy sú jeho zásluha. Zase rasizmus. Ja si nemyslím, že v tom mal John prsty. Je iný, vyrovnával sa s tým po svojom, ale mal sa prekonať. Jeho frajerka, žena, s ktorou plánoval spoločnú budúcnosť potrebovala peniaze na kauciu a emočnú podporu, a on jej ju neposkytol. Manželský sľub „budem pri tebe stáť v dobrom aj v zlom“ bude pre neho len fraška? Teraz mali možnosť okúsiť to „v zlom“ a John zlyhal na celej čiare. Nestál pri nej a načo je potom taký frajer? Bola som z neho sklamaná. A na konci aj z nej.

„Už to neriešim. Neobzerám sa do minulosti. Ani sa netlačím medzi ľudí, čo niečo znamenajú a čo by ma mohli posunúť vyššie na spoločenskom rebríčku. Tí si ma už vlastne ani nepamätajú. Alebo nechcú pamätať. Škrtli ma. Aj tak už nechcem byť Kate Moss. Tento rok som dokonca ani nebola pozrieť januárový londýnsky Týždeň módy. Chcem žiť tak, aby som už nikdy nemusela plakať. Lebo veľké vyrovnané a šťastné baby neplačú.“

Čítané 1632 krát
Viac z tejto kategórie: « Víťaz je sám Predajná láska »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.