nedeľa, 05 október 2014 23:27

Nádej v utajení

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Poznáte to: Práve keď si poviete, že od chlapov si dávate na dlhý čas pokoj, tak vtedy ho stretnete... Aby to však nebolo také jednoduché, minulosť, za ktorou sa vy snažíte spraviť hrubú čiaru, sa vás usiluje dobehnúť.

Ema má dvadsať rokov, šťastie na samých "debilov" a pevné rozhodnutie nenechať sa viac „namotať“ žiadnym z nich. Má však aj najlepšiu kamošku Michu, ktorá sa snaží o to, aby Ema nezatrpkla, a pre ktorú „nie“ nie je odpoveď. A aj vďaka nej sa zoznamuje s Petrom (aby som bola presná, najskôr sa zoznamuje s Michiným kolegom Marekom a cez neho spoznáva Petra), pri ktorom má od začiatku ten jedinečný pocit, že to ON je ten pravý...

„,Dobre. A chceš sa s ním rozprávať, srandovať a tak podobne?´
,Áno, bolo to super.´
,A chceš s ním byť?´
,Asi áno.´
,Tak potom nie je čo riešiť. Kašli na tie vzťahy, čo ti nevyšli a sústreď sa len na to, aby sa ti tento s Peťom vydaril. Na ničom inom nezáleží. Život máš len jeden!´“

S človekom ako je Martin sa však neradno zahrávať a doplatí na to aj samotná Ema.

Ema už teda nemá najmenší dôvod, prečo by nemala byť šťastná a spokojná. Avšak jeden problém tu je a ním je jej bývalý. Nie, nejde o to, že by bola doňho ešte stále zamilovaná, skôr jej naháňajú strach jeho vyhrážky a hrozby, ktoré počúva stále, keď naňho natrafí v malom meste. S človekom ako je Martin sa však neradno zahrávať a doplatí na to aj samotná Ema, keď ju jeden večer na miestnej diskotéke kvôli jej odmietnutiu zbije a pokúsi znásilniť. Ovplyvnia tieto udalosti jej vzťah s nič netušiacim Petrom?

Nedá sa nič robiť, ku knihe musím byť vo veľkej miere kritická. Ako sa očakáva od románov tohto druhu, príbeh je jednoduchý, v tomto prípade až príliš. Je vystavaný na návštevách barov, pití a najmä fajčení pri každej príležitosti, opisov, čo mala kedy hrdinka oblečené, ako bola namaľovaná a zdĺhavých a nudných (miestami priam trápnych) opisov každého jedného bozku. Nepodstatné detaily, ktoré dej zbytočne spomaľujú a nútia vás podvedome tieto pasáže buď preskočiť, alebo rovno odložiť celú knihu. Debaty, ktoré postavy medzi sebou vedú, sú nezáživné, len tak „aby reč nestála“.

„Pripadala si ako sfetovaná. Tieto zvláštne pocity, ktoré sa šírili celým jej telom, boli naozaj ako droga. Nebola to len telesná túžba, ale aj vôľa sŕdc. Skoro im vyleteli z hrude, aby sa spojili v jedno. Tento pocit zažijú len tí, čo naozaj milujú, a ktorí vedia, že ich láska je opätovaná. Takým stačí naozaj málo, aby boli šťastní. Ema s Peťom sú. Našli sa.“

Vzťahy sú plytké a naivné.

Rovnako neveľmi vydarené hodnotím vykreslenie hlavnej hrdinky. Na prvých stranách nezávislá, ale nenápadná šedá myška, ktorá si najradšej oblieka široké nohavice a rozťahané tričká, sa znenazdajky mení na sebavedomú sexicu, ktorá ohuruje mužov vo vyzývavom oblečení.

Motívy, prečo odrazu nastala takáto zmena v jej myslení, mi ostávajú záhadou. Rovnako ako fakt, prečo o nej takmer na každej strane niekto (alebo i ona sama) hovorí ako o bláznivej, ukecanej papuli, ktorá vždy vie, čo povedať. Podľa jej slov a správania by sa dala skôr ohodnotiť ako upätá, úzkoprsá alebo priam nudná. Neviem, či to bol zámer autorky, skôr sa však nazdávam, že nie, no Ema je typom postavy, ktorú si nezamilujete. Okrem toho, že je nemastná – neslaná, ju máte chuť občas preplieskať a vynadať jej, aby sa zamyslela nad tým, ako pokrytecky sa správa.

Vzťahy, ktoré majú postavy medzi sebou, najmä čo sa týka Emy a Petra, sú tak trochu plytké a naivné, povedala by som až detinské. Vyznanie lásky po niekoľkých esemeskách či fakt, že všetky mužské postavy sú zjavne zamilované do hlavnej hrdinky, sa skôr hodia do románov pre tínedžerky, než do príbehov pre dospelé ženy. Mafiánska krimi zápletka, ktorá bola do diela zakomponovaná, pôsobí umelo a málo dôveryhodne.

Vyznanie lásky po niekoľkých esemeskách sa skôr hodí do románov pre tínedžerky než do príbehov pre dospelé ženy.

Rada by som vyzdvihla aj kladné stránky knihy, no bohužiaľ, pri toľkých negatívach, na ktoré som natrafila, sa akosi strácajú. Nazdávam sa, že kniha by mohla byť oveľa lepšia po všetkých stránkach, ak by ju autorka azda nechala ešte nejaký čas v šuplíku, raz za čas vytiahla, poriadne prečítala a editovala. Vyhla by sa zbytočným frázam a opisom a narazila by aj na nejaké logické chyby.

Snáď sa pri pokračovaní knihy s názvom Iba nádej nestačí autorka poučila a týmto zbytočným chybám sa vyhla. A my sa dozvieme, ako príbeh Emy pokračoval ďalej. Hoci, ak mám hovoriť za seba, nie som až taká istá, či ma to vôbec aj zaujíma...

P.S.: Viem, že knihy majú byť najmä o príbehu, ale nespočetné množstvo chýb, ktoré sa v knihe nachádzali, ma až fyzicky zaboleli. A nejde len o preklepy (ktoré v knihách tohto vydavateľstva v poslednej dobe sledujem pomerne často), ale aj o hrubé chyby, ktoré by sa v knihách v akejkoľvek podobe určite vyskytovať nemali...

Čítané 1634 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.