piatok, 13 jún 2014 07:57

Krvavý erb

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Predstavujem vám nefalšovanú historickú romantiku. Ak obľubujete knihy o tom, ako hlavná hrdinka prijíma do úst dobyvačný jazyk, tak si určite prídete na svoje.

Tragický osud krásnych hlavných hrdiniek. Stretnutie s osudovým mužom, rebelom, krásavcom a záchrancom v jednom. Boj s erotickou túžbou, nakoniec šťastný koniec, vášnivé bozky, rozhaľovanie šnurovačiek a dobyvačný jazyk. To všetko na pozadí historickej udalosti, ktorá sa raz skutočne stala... Presne takýmto knihám sa väčšinou oblúkom vyhýbam. Našťastie pre Janu Pronskú, som jedna z mála. Keďže podobné diela sa tešia veľkej čitateľskej obľube, prečo nezistiť, čím to je?

Krvavý erb rozpráva osud uhorských šľachtických rodín po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho. Po neúspešnom povstaní sa museli podriadiť kráľovi. Rovnako ako rodina Feliciána Zacha, ktorý sa rozhodne brániť česť svojej krásnej dcéry. Hrdosť sa mu však stane osudnou a kráľ chce vyzabíjať celú rodinu. Prežije len mladá Eliz, ktorá sa dostane pod ochranu Dominika. Rebela, pána podsvetia a šľachtica s podobným osudom. Ako to už býva, dve hrdličky najskôr bojujú, až kým nezistia, že ich spája viac, než si dokážu priznať.

Autorke si dovolím udeliť pochvalu za výber historickej tematiky. Opis udalostí z našich dejín, ako i vytvorenie dobovej atmosféry a používanie archaizmov zvládla na jednotku. Pri čítaní sa na chvílu skutočne ocitáte v Uhorsku v 14. storočí. Rovnako oceňujem aj vykreslenie hlavnej postavy Eliz, z ktorej neurobila hlúpu naivku čakajúcu na spasiteľa. Eliz je hrdá, aktívna a vzdelaná postava s bojovným duchom.

„Aj v prostých sedliackych šatách z nej vyžarovala dôstojnosť, hrdosť, nezlomná vôľa, ktorá sa nijako nedala skryť. Páčila sa mu jej odvaha, s akou bojovala o právo na život a slobodu. Bola navlas rovnaká ako on. Vstala z popola ako fénix, starý život pochovala, už navždy ostane len v jej spomienkach. Nebola oslňujúca krásavica, no v jej zjave bolo niečo nevšedné, takmer neodolateľné. Možno to boli priveľké oči, ktoré síce stratili iskru a špatili ich kruhy únavy, no priezračná farba tyrkysu a dlhé čierne mihalnice im dodávali záhadný výraz. Mala rovný, výrazný nos a plné pery, ako stvorené na bozky. Jej postave chýbala ženskosť, kypré tvary krásavíc, akým muži dávali prednosť, no predsa sa jej pod košeľou črtali aké-také prsia. Musela byť ohybná ako prútik, hoci bola drobná. Siahala mu sotva po plecia.“

Škoda len, že viac hodnôt som v knihe nenašla. Je síce vzrušujúce dozvedať sa o našich dejinách prostredníctvom románov, avšak vlastnosti presladenej a naivnej romance konečný dojem kazia. Kde začať? Čakala som, že zápletka sa bude točiť okolo Eliz a jej snahe pomstiť rodinu. Avšak miesto toho cieľom knihy je jej osud ako ženy – manželky. Bude patriť šľachticovi ako milenka alebo rebelovi ako manželka? Komu dá prednosť, kto si získa jej srdce? Nájde životné šťastie v náruči skutočnej lásky? Problémy romancí. Nič prekvapivé, nič prevratné. Klasická zamilovaná nuda na 200 stranách. Presladené a naivné dialógy, erotické opisy zamilovaných scén.

„V okamihu, keď sa jej dotkol ústami, vzbĺkla ako fakľa, srdce v hrudi sa jej rozbehlo šialeným galopom a ona mala pocit, že krv v žilách sa jej mení na žeravý kov. Nepremýšľala, nesnažila sa to pochopiť, jednoducho prijímala jeho dobyvačný jazyk v ústach, akoby tam patril odjakživa. Cítila, ako jej telo vláčnie, ako sa zamotáva do pavučiny rozkoše, mení sa z kukly na nádherného motýľa, lieta...“

Každým ďalším riadkom som sa pýtala sama seba: Toto čitateľkám a čitateľom stačí? Naozaj ich takáto literatúra napĺňa a uspokojuje? Prečo autorka nerozvinula viac historickú tému a osud rodiny? Keby dala väčšiu šancu dobovej zápletke, z diela razom mohol byť literárne hodnotný historický román. Nuž ale, keby, keby, boli by sme dávno v nebi. No my nie sme a čelíme realite. Aký záverečný ortieľ vyriecť nad Krvavým erbom?

Dielo by som odporučila len výlučne skalným fanúšičkám ai fanúšikom jednoduchých historických románov. Z literárneho hľadiska vám kniha nedá absolútne nič. Na druhej strane sa ale aspoň dozviete pár zaujímavostí z histórie našej krajiny. Niektoré pravdivé, iné prifarbené, no stále príťažlivé. V prípade, že si ale chcete prečítať skutočne dobrý slovenský historický román, siahnite po dielach Joža Nižňanského.

Romány ako tento budú mať stále svoj fanklub a pôjdu „na dračku“. Oceňujem preto, že sa nájdu aj autorky, ktoré sa snažia i takéto jednoduché knihy niečím ozvláštniť. Verím tiež tomu, že raz si prečítam aj skutočne dobrý historický román od súčasných slovenských autoriek či autorov. Dovtedy musím skonštatovať jedno. Jana Pronská je podľa obalu knihy naša jediná úspešná autorka historických romancí. A to pre slovenský trh bohate stačí.

Čítané 2913 krát
Viac z tejto kategórie: « Miláčik Dáma nikdy neklame »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.