,,Obávala som sa o vagíny. Robilo mi starosti to, čo si myslíme o vagínach, a ešte väčšie starosti mi robilo, že o nich nepremýšľame. Mala som starosť o svoju vlastnú vagínu.“

Mať prácu, ktorá nás baví a navyše dobre vynáša, je snom asi každého z nás. Kto ju má, je šťastlivec a usiluje sa zo všetkých síl, aby o ňu neprišiel. Robí tak, ako má a najmä neriskuje zbytočnými hlúposťami jej stratu. Naozaj?

„Bola polnoc – čas zlý, krutý – a ja slabý pochudnutý študoval som staré spisy v hrubých zväzkoch zviazané. Sadal na mňa opar driemot, odo dvier však zaznel klepot, tichý klepot z nočných temnôt, tajuplné ťukanie...“

Chcem zoštátnicovať, chcem schudnúť, chcem poriadneho chlapa a hej! Chcem, aby ten pekný sveter mali v mojej veľkosti! Denne vyslovíme hromadu prianí, taká bola aj Heather. Vďaka vresu od Cigánky sa jej želania začali plniť a ona pochopila, že chcieť niečo a dostať to je poriadny rozdiel!

Tento román vyhral cenu za najlepšiu knihu roka 2005, bol ospevovaný vo všetkej tlači od The Times až po Vouge a stal sa z neho celosvetový bestseller. Prečo vlastne? Pretože každý z nás už niekedy v živote niekoho stratil a každý z nás už niekedy pocítil smútok. Ako sa s ním vyrovnať alebo ako s ním aspoň žiť? Táto otázka trápi množstvo ľudí po celom svete. A kto iný by sa mal pustiť do jej riešenia ak nie malý odhodlaný chlapec?

Mám rada knihy, ktorých záver neviem predvídať. A nech si myslím, že skončia akokoľvek, vždy sa mýlim. Kniha Desiaty kruh je práve takou, v ktorej zistím, čo presne sa stalo až na posledných stranách.

Keď som bola dieťa, videla som film, v ktorom deti vešali papierové kvety na steny podkrovia. Kvety poletovali vo vánku a ja som túžila vyzdobiť si svoju podkrovnú izbičku rovnako ako tie deti. S tým rozdielom, že ja som kedykoľvek mohla vybehnúť von a privoňať aj ku kvetom živým. Ony nie.

„Dňa 11. novembra 1997 sa Veronika rozhodla, že - konečne! - prišiel čas spáchať samovraždu. Starostlivo si upratala izbičku, čo mala v kláštore prenajatú od mníšok, vypla kúrenie, vyčistila si zuby a uložila sa do postele.“

Fenomenálneho Julesa Verna vám isto netreba nejako špeciálne predstavovať. Jeho najznámejší román rozpráva príbeh britského džentlmena, ktorý sa stavil o 20-tisíc libier, že obíde svet za 80 dní. Phileas Fogg to nakoniec dokázal, podarí sa to aj jojkárskemu moderátorovi?

„Mohli by sme ukázať, ako najmä v ťažkých časoch bývajú šťastie a smola niekedy veľmi úzko spojené. Náš príbeh by sme mohli podobne ako Anna Franková zachytiť pre budúce generácie. Sme v pokročilom veku; očitých svedkov ubúda. O dôvod viac pustiť sa do práce a zachytiť naše spomienky, lebo veľa ľudí tvrdí, že to nebolo až také zlé, alebo ešte horšie: že holokaust sa nikdy nestal.“

Byť umeleckým podivínom je exkluzívnou výhodou. Môžete hovoriť, čo vám napadne, písať o všetkom, čo zaútočí na vašu myseľ a v prípade Woodyho Allena to aj vydať. Musíte však byť veľmi úspešný, inteligentný a rešpektovaný, aby ste konečne mohli dať na papier vašu najdivnejšiu fantáziu, najtajnejšiu predstavu, najšokujúcejší príbeh tak, aby to ľudia s nadšením prijali. Toto je kniha, ktorú autor vytvorí v dobe, keď už neexistujú žiadne zákazy, žiadne tabuované témy.

Afterdark je jeden veľký experiment. Nečakajte silný ľúbostný príbeh z Nórskeho dreva, radšej sa pripravte na hodinový hotel, pasákov a nebezpečné telefonáty.

Ak holdujete knihám s dynamickým dejom a prekvapivým vyvrcholením na konci, nechajte túto knihu ležať a ani po nej nesiahajte. Ak však máte radi aktívny spôsob života a inklinujete práve k behu a otázkami s ním spojenými, ste na správnej stope.

Rodinné vzťahy so svojimi problémami boli, sú a budú javmi bežnými. Stretávame sa s nimi každodenne a považujeme ich za všedné. Tolstoj z nich však vyťažil toľko, že jeho najväčšie diela sa zaoberajú práve touto tematikou. Dvojdielny román Anna Karenina je jedným z nich.

Aké sú pravé hodnoty v živote človeka? Na túto otázku si každý musí odpovedať sám. Nikoho neodsudzuj, každého rešpektuj a ži tak, ako ťa to najlepšie naučili. Začítajte sa do sveta Malého stromu – indiánskeho chlapca, ktorý vám svojimi detskými očami pomôže ukázať silu lásky k prírode.

„Ó, drahá Jane, dúfam, že si nenachladla.“ „Nie, okraj šiat sa mi ani nenamočil!“ „Určite by si nemala chodiť na prechádzky v takomto počasí...“ Zdá sa vám táto konverzácia maximálne formálna až nudná? Tak si predstavte, že by ste žili v Anglicku niekedy v 18. storočí, hra na klavíri a háčkovanie by patrilo medzi vaše každodenné činnosti spolu s organizovaním piknikov a úporným zisťovaním, ktorému mužovi dovolíte dobyť vaše srdce.

Hovorí sa, že iba blázon a dieťa povedia pravdu. Nuž, potom je Paulo Coelho, jeden z najvplyvnejších spisovateľov súčasnosti, skutočne bláznom. Bláznom, ktorý povie holú pravdu o elite elít – Supertriede, zloženej z hercov, modeliek aj vyhasnutých hviezd, ktoré sú ochotné urobiť čokoľvek, aby sa vrátili naspäť na nebo a aspoň chvíľu zažiarili.

„Začnem tým, že Marley je mŕtvy. O tom niet pochýb. Úmrtný list podpísal farár, kostolník, pohrebník a najbližší pozostalý. Niet pochýb o tom, že Marley je mŕtvy. Na toto nesmieme zabúdať, inakšie by na príbehu, ktorý sa chystám vyrozprávať, nebolo nič zvláštne...“

Keď som mala osem rokov, rodičia mi k narodeninám sľúbili rozprávkovú knižku. V katalógu som prstom ukázala na knihu viazanú v tmavej zelenej koži s obrázkom lesa, tečúcej rieky a malého škriatka na sude. Hobbit. Netušila som, čo tento zlatý názov znamená, ale bola som presvedčená, že to bude tá najlepšia kniha pre malé dievča s veľkou fantáziou. Nemýlila som sa.

Rozmýšľali ste už niekedy nad sebou v zmysle, že vaša duša je jedna osobitná časť celku a tou druhou časťou je telo? Že keby ste žili v inom tele, napríklad v krajšom, vaša duša by bola iná? Alebo ak by ste žili v tele niekoho postihnutého, nadmerne veľkého, úplne drobného, aká by bola vaša duša?