Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 13 jún 2021 10:19

Deti Hamelnu

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Poézia nie je štandardným každodenným čítaním. Asi je to tak aj dobré, pretože jej zvláštne čaro by mohlo zovšednieť, čo by bola škoda.

Poézia však do života patrí. Jej súčasťou je totiž aj krása všedného dňa, drobnosti, ktoré zažívame a vnímame, láska, šťastie, spokojnosť so životom. Ale tiež bolesť, strach či smrť. Poézia môže byť nesmierne široká a obohacujúca, avšak pri nej ešte viac ako pri próze platí, že nie všetko sadne každému. Niekto verše nečíta, pretože mu nič nehovoria, niekto ich číta potajomky a niekto si ich úplne vychutnáva.

Poézia do nášho života patrí.

Skúste to však. Napríklad s básnickou prvotinou Dominiky Moravčíkovej s názvom Deti Hamelnu. Zvláštny názov knihy, ktorá je vďaka netypickej sivej obálke a krehkej fotografii zvláštna aj na pohľad. Človek nečaká, že v tejto koži môžu byť básne. Ale veru sú a stoja za prečítanie. Moravčíkovej debut bol veľmi pozitívne hodnotený kritikou, knižka má už na konte aj svoje prvé ocenenie, autorka však sama o sebe pôsobí placho a introvertne. Možno práve vďaka tomu majú jej verše neuveriteľnú silu, sú krásne, smutné, uchopiteľné.

„Nenechaj sa vyrušiť pukaním / obhorených kostier / predošlých ženíchov –
ty si ten pravý / ty si ten skutočný
a len u nás na dne zeme / poznáš / čo je risk           a čo je túžba.“

Zbierka vyšla vo vydavateľstve Skalná ruža, ktoré sa vyznačuje precíznou prácou na každej jednej knihe, záleží im na kvalite ponúkaného diela, na dizajne, propagácii ale aj následnej ceste životom ktoréhokoľvek nimi vydaného diela. Majú v talóne zvučné mená a to, že práve oni ponúkli mladej autorke možnosť vydať svoje básne u nich, je významnou poctou.

Básne - individuá aj básnické cykly.

Zbierka je rozdelená na päť častí, prvé tri obsahujú básne – indivíduá. Spomedzi nich sa môže čitateľ začítať do ktorejkoľvek, každá mu poskytne iný zážitok, inak osloví jeho dušu. Alebo neosloví, pretože vnímanie básní je nesmierne individuálne, navyše sa nám, obyčajným čitateľom a čitateľkám, ťažko popisujú, keďže nemajú dej, nevieme vyrozprávať príbeh.

Nemusí to však platiť vždy. Štvrtá a piata časť Moravčíkovej zbierky sú totiž kompaktnými celkami, cyklami, v ktorých je potrebné čítať jednotlivé básne tak, ako sú, v nezmenenom poradí. Inak by totiž mohol uniknúť ich zmysel. Bolo úžasné čítať cyklus básní, ktorých vznik inšpiroval príbeh o potkaniarovi (hraním na píšťalku zbaví mestečko potkanov, keď mu odmietnu zaplatiť, zanôti inú melódiu a ako v tranze ho nasledujú deti...)

„9:
iba tri deti ostali žiť v Hamelne.
prvé bolo nevidomé : druhé hluché : tretie nemohlo chodiť. tak to
dáva zmysel : postihnutie sa stáva výhodou v prípade istých lákadiel.
nevidieť znamená nenasledovať :
nepočuť znamená neuveriť :
nechodiť znamená nepodľahnúť.“

Niekedy znejú básne úplne inak, keď si ich človek číta nahlas...

Pre mňa je poézia niečo výsostne osobné, buď ma zaujme, osloví, niečo vo mne vzbudí, alebo pôjde mimo mňa. Nedá sa to ovplyvniť, nedá sa to nikomu vnútiť. Myslím, že tu je ešte dôležitejšie ako pri próze, v akom rozpoložení človek básne číta. Tá istá tvorba ho raz môže a raz vôbec nemusí zasiahnuť.

Poéziu Dominiky Moravčíkovej som pri čítaní vnímala ako hravú a originálnu, niektoré texty na mňa pôsobili nesmierne odľahčene a potom som uvažovala nad tým, že možno práve tie bolo najťažšie napísať. Páčilo sa mi, že okrem osobných tém spracúva aj témy, ktoré sú neosobné, ako napríklad už spomínaný príbeh potkaniara, respektíve príbeh detí, ktoré ho nasledovali.

A všimli ste si? Niekedy znejú básne úplne inak, keď si ich človek číta nahlas... Tie Dominikine mali nečakanú silu, hlavne vtedy, ak zneli nahlas.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Dominika Moravčíková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Skalná ruža
  • Počet strán: 104
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2020
  • Žáner: fajnšmeker, poézia
  • ISBN: 9788089816309
Čítané 152 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « A okraje máš kde?

Napíšte komentár