Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

sobota, 15 máj 2021 13:17

A okraje máš kde?

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Viola, Silvia, Marika a Drahomíra. Tak sa volali moje rómske spolužiačky na základnej škole. Kedysi bolo prirodzené, že v triedach boli rómske deti pomiešané s tými bielymi, dnes je segregácia oveľa výraznejšia, čo sa podpisuje pod zhoršené vzťahy medzi majoritou a minoritou. Alebo sa mýlim?

Tak trochu pracujem s rómskymi deťmi, pravidelne, ale vôbec nie často, ani zďaleka s nimi nie som denne ako ich učitelia. Možno aj preto som plná optimizmu, nádeje a chute venovať sa im. Tie decká, ku ktorým chodím, sú veselé, zvedavé, hravé, občas drzé, občas hanblivé ako ktorékoľvek iné deti v takom veku. Majú od 6 do 16 rokov a ja im chodím hovoriť o knihách. Čítame si, pracujeme, hráme sa. Ale chcela by som toho urobiť viac, toto nestačí. Aj preto som siahla po knihe A okraje máš kde?

Rómske deti sú ako ktorékoľvek iné deti v rovnakom veku. Teda, mohli by byť.

Juraj Čokyna bol zapojený do projektu Teach for Slovakia, v rámci ktorého učil dva roky v základnej škole v Šarišských Bohdanovciach, kam chodili aj deti z osád. Alebo presnejšie – najmä deti z osád. Svoje skúsenosti, úspechy, frustrácie a zistenia spísal do tejto knihy. Je preto veľmi osobná, nechýbajú v nej príbehy konkrétnych detí, pričom určite by sme veľmi podobné (deti aj príbehy) našli v iných osadách či školách.

„Ak ste z rodiny, ktorá je na tom dobre, budete aj v škole dosahovať dobré výsledky. No ak ste z rodiny, ktorá má problémy, prenesú sa aj do vášho výkonu v škole. (...) Inými slovami – do akého prostredia sa na Slovensku narodíte, v takom prostredí aj zostanete, lebo ani v škole vám nikto nepomôže.“

Do školstva vstúpil plný ideálov, cieľov a síl tieto ciele naplniť. Od začiatku na mňa pôsobil ako moderný učiteľ, ktorému nechýba empatia, trpezlivosť a nápady ako deti, ktoré školu odmietajú, priviesť k tomu, aby sa do nej začali tešiť, aby si robili úlohy, aby počúvali na hodinách. Čokyna je však veľmi úprimný, nechýbajú preto ani časti, v ktorých sa priznával k vyčerpaniu, k nezhodám so žiakmi, rodičmi či vedením školy. Alebo k tomu, že hodinu jednoducho nezvládol.

Reálne príbehy, popisy hodín, úspechy aj neúspechy.

Ak bol extrémne unavený po trištvrte roku učenia, čo majú povedať pedagógovia, ktorí učia deti zo sociálne znevýhodneného prostredia 10, 20 či 30 rokov? Môže sa niekto čudovať ich únave, znechuteniu, možno až akémusi vzdaniu sa? Napriek snahe a ideálom tých, ktorí do pedagogickej praxe vstupujú, ako dlho sa to dá vydržať bez podpory ostatných, bez pomoci, bez tréningov, bez motivácie, bez toho, aby mali pocit, že vidia výsledok? Neviem to, netuším, ale je jasné, že celý náš systém je nastavený chybne.

„Podľa mojich skúseností najviac funguje jediná metóda – keď musia deti riešiť od začiatku reálny problém, najlepšie taký, ktorý už párkrát zažili aj vo svojich životoch. Lenže na takýto prístup potrebujete čas a ten vďaka nastaveniu učebných plánov nemáte.“

Je siedmačka a chce byť zdravotnou sestrou, pretože chce pomáhať. Je šikovná, snaživá, učí sa... Ale v minulosti už dvakrát prepadla. Školu skončí v siedmom ročníku. Dievčaťu, ktoré má potenciál, sa s najväčšou pravdepodobnosťou jej životný sen nikdy nesplní...

Poznáte pojem toxický stres?

Časť knihy tvoria príbehy, autorove skúsenosti, občas popis hodiny krok za krokom. Druhá časť je postavená viac na faktografických informáciách o štátnom školskom systéme, o (ne)fungovaní starostlivosti o deti do 6 rokov, o biologických zmenách v mozgu dieťaťa, ak nemá po narodení a v útlom detstve adekvátnu starostlivosť, o toxickom strese, ktorému sú deti z chudobných rodín vystavené nepretržite a ktorý má vplyv aj na to, ako sa dokážu sústrediť, učiť sa, chápať zadania.

Občas mi bolo na zúfanie. Občas som mala pocit, že je to bludný kruh, z ktorého sa nedá vyjsť. Toto ale nie je dobrý postoj. Ani človek, ktorý bol s deťmi z rómskych osád denne, sa nevzdal. Nemali by sme sa vzdávať ani ako spoločnosť. Viem, že ja osobne asi neurobím veľa, ale ak každý, kto môže, urobí aspoň čosi, nebude to márne...

„Problém je, že hormonálny systém detí z chudobných prostredí dnes považuje školu za nepriateľské územie. Prečo? 1. Učitelia musia stanoviť jedno tempo re všetky deti. 2. Neschopnosť sústrediť sa na úlohy, ktorá sa prejavuje napríklad vyrušovaním, učitelia trestajú zlými známkami, prípadne krikom a napomenutiami. 3. V deťoch rastie frustrácia, ktorá vyvoláva ďalší stres, a s tým sa deti nevedia vyrovnať. 4. Deti reagujú impulzívne a celý proces sa zacyklí.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Juraj Čokyna
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: N Press s.r.o.
  • Počet strán: 208
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2019
  • Žáner: fajnšmeker
  • ISBN: 9788099925060
Čítané 107 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Ostrov Deti Hamelnu »

Napíšte komentár