Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 13 december 2020 11:59

Fašizmus

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Čo vieme o fašizme? Vieme následky, možno nepoznáme teoretické východiská. Ak chcete porozumieť prečo, siahnite po knihe s jednoznačným názvom Fašizmus.

Jakub Drábik je slovenský historik, ktorý sa zaoberá problematikou fašizmu dlhé roky. Súbor svojich zistení a výsledkov bádania zhrnul v knihe Fašizmus. Je to rozsiahla monografia, ktorá čitateľom ponúka definíciu fašizmu, prehľad spoločných znakov tohto hnutia v krajinách, kde malo svoju silu, ale aj rozdiely medzi jednotlivých realizáciami tejto ideológie v praxi.

Mýtus o znovuzrodení.

Ponúka zaujímavý prístup: na fašizmus pozerá z pohľadu fašistov samotných, pýta sa, čo fašizmus znamená pre fašistov, lebo ako píše:

„Ak chceme vedieť, čo je to liberalizmus, socializmus alebo feminizmus, mali by sme sa pýtať liberálov a liberálok, socialistov a socialistiek, feministov a feministiek, nie ich odporcov a odporkýň.“

Nie je to však ich obhajoba alebo zbavovanie zodpovednosti. Všetky fašistické hnutia majú spoločné jadro: vieru, že národ je v ohrození a len oni ho dokážu očistiť ho od nepriateľov a zachrániť. Vždy sú  rasistické, pretože sa spájajú s konceptom národa ako vyššej rasovej, historickej či duševnej reality (jeden národ je viac ako ostatné). Využívajú mýtus o znovuzrodení a nacionalizmus, aby získali masy voličov, ktorí stratili vieru v tradičné politické strany a tradičné politické a sociálne usporiadanie. Sú založené na emóciách, nie argumentoch či pravde. A jednou z najsilnejších ľudských emócií je strach.

TALIANSKY FAŠIZMUS        
Mussolini. Miláno. V roku 1900 ako 17ročný vstúpil do Talianskej socialistickej strany, ale neskôr ušiel do Švajčiarska, aby nemusel narukovať. V roku 1919 založil hnutie Fasci Italiani di Combattimento, ktoré vo svojich prvých voľbách v novembri 1919 neuspelo, no už v roku 1920 rozpútalo vlnu násilia, ktoré pretransformovalo slabé hnutie na masovú organizáciu. Vznikla sieť teroristických buniek, tzv. squadristi (čiernokošeliari), ktorí násilie vnímali ako očistný proces chorého tela (národa), ktoré trpí rôznymi chorobami. Oni, fašisti, mali byť skalpelom, ktorý vyreže všetko nezdravé a choré.

Jednou z najsilnejších ľudských emócií je strach.

NEMECKÝ FAŠIZMUS
Po prvej svetovej vojne vznikalo veľa hnutí, skupín a strán, ktoré boli založené na nacionalizme a pocite krivdy z výsledku veľkej vojny a jej následkov. 5.1.1919 vznikla DAP (Deutsche Arbeitpart = Nemecká robotnícka strana). Hitler ako dôverník/informátor spravodajského oddelenia nemeckej armády do nej na príkaz svojho šéfa v jeseni 1919 vstúpil. Mal 30 rokov.

„Nacistická revolúcia nebola klasickou politickou revolúciou, ktorá by zmenila systém a nahradila staré elity novými. (...) Hitlerovým hlavným cieľom bola rasová vojna, ktorá mala viesť k získaniu životného priestoru pre nemecký národ na východe Európy.“

August 1920 priniesol premenu názvu na NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana), boli však proti sociálnej demokracii aj proti komunizmu. Pri neúspešnom pokuse o prevrat bola NSDAP v 1923 zákonom zakázaná a Hitler na jej čele bol odsúdený na 5 rokov väzenia. Tam začal písať Mein Kampf. Hitler vnímal svoje hnutie takmer ako náboženstvo a vieru vyžadoval aj od členov strany. Vďaka svojim rečníckym schopnostiam, poctivo natrénovaným pózam a lákavým témam dokázal mnohých presvedčiť, aby mu boli totálne oddaní a aby v ideály a myšlienky hnutia verili. Nacizmus bol pre nich ako rané kresťanstvo – prenasledovaná sekta, ktorej členovia vďaka svojmu presvedčeniu a nekonečným obetám dokázali zvíťaziť.

FAŠIZMUS V SPOJENOM KRÁĽOVSTVE
Prvé fašistické hnutie BF (Britskí fašisti) založila v máji 1923 bojovníčka za práva žien, skautka a niekoľkokrát vyznamenaná vojačka Rotha Lintornová-Ormanová. Fašizmus sa však v Británii príliš neujal, za jeho neúspechom stála dlhá demokratická tradícia krajiny, stabilita demokratických inštitúcií a dôvera ľudí v nich. Fašistom sa ani napriek veľkej snahe nepodarilo túto dôveru naštrbiť.

Fašizmus mal v Československu mnoho stúpencov aj po skončení druhej svetovej vojny.

FAŠIZMUS V ČESKOSLOVENSKU
Ako pridružená organizácia Slovenskej ľudovej strany vznikla v 1923 Rodobrana, ktorej ideovým vodcom bol Vojtech Tuka. Jej hlavnou myšlienkou bolo: národ je v úpadku a treba ho očistiť, aj za cenu násilia. Pôvodne mala plniť funkciu poriadkovej služby na zhromaždeniach strany.

V marci 1926 v Kolíne začala svoje dejiny písať Národná obec fašistická. Založeniu predchádzalo februárové stretnutie asi 300 delegátov z rôznych malých fašistických, protofašistických či radikálne pravicových hnutí. Čoskoro po jej vzniku sa sformovala ženská organizácia strany – Fašistická pomoc. Strane spočiatku chýbal silný a charizmatický líder, do NOF však vstúpil arm. gen. Radola Gajda, ktorý bol v januári 1927 zvolený za vodcu. Neskôr v tom roku sa hnutie transformovalo na politickú stranu. NOF bola silne protinemecká, čo bolo v Európe ojedinelé.

„Ľudská snaha o prináležitosť k určitej skupine a zároveň snaha o vlastný význam a miesto na svete spolu so snahou o prežitie sa môžu skončiť identifikáciou seba samého s vyššou „entitou“, s vyšším zmyslom života. A to môže zmeniť ľudí na obyčajné stroje násilia. Preto sa nenechajte ovládnuť strachom. Strach je zabijak mysle.“

Jakub Drábik ponúkol vo svojej knihe prierez fašistickými hnutiami v Európe, samostatnú kapitolu tvorí nedávna minulosť a súčasnosť, v ktorej dokumentuje najmä rozmach nacionalistických strán, ktorým ideológia je blízka práve fašizmu, prípadne z neho priamo čerpajú. Otázka, ktorú nie je možné si po prečítaní knihy neklásť, je veľmi jednoduchá, odpoveď na ňu však vzbudzuje obavy: sme schopní poučiť sa z minulosti, sme schopní neopakovať hlboké ľudské a historické omyly, ktoré viedli k smrti miliónov? Ako odpovieme???

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jakub Drábik
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Premedia
  • Počet strán: 648
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2019
  • Žáner: fajnšmeker
  • ISBN: 9788081597817
Čítané 91 krát
Viac z tejto kategórie: « Epidémie v dejinách Tvoja izba »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.