Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

streda, 22 január 2020 15:13

Vojna nemá ženskú tvár

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Hoci je vojna ženského rodu, len málo o nej vieme z toho ženského pohľadu. A nie je to preto, že by sa žien netýkala.

Reportážna literatúra si u nás v posledných rokoch vybudovala silné postavenie a našla si veľa fanúšikov. A to je len dobre. Realitu, nech už bola alebo je hocijaká, je potrebné poznať, avšak nielen z oficiálnych zdrojov.

„Obyčajná poľana... Blatisto a mokro po daždi. Na kolenách kľačí mladý vojak. V okuliaroch, ktoré mu neustále padajú a ktoré si on dvíha. Po daždi... Inteligentný leningradský chlapec. Vojenskú pušku kalibra 7,62 mm mu už vzali. Všetkých nás dali nastúpiť. Všade mláky... Počujeme, ako prosí... Prisahá... Prosí, aby ho nezastrelili, doma má len mamu. Začína plakať. A vtom mu pištoľou strelili priamo do čela. Ukážková poprava – čaká každého, kto zaváha. Hoci len na minútu! Na minútu...“

Až sa niekedy zdá, že v čase vojny ženy neexistovali alebo žili v pokoji a radosti

Bieloruská autorka Svetlana Alexijevič napísala už viacero zaujímavých kníh a všetky nesú silnú výpovednú hodnotu. Inak tomu nie je ani v prípade vynikajúcej knihy Vojna nemá ženskú tvár. Keď ide o tému vojny, zvyčajne sú hrdinami aj porazenými muži. Až sa niekedy zdá, že v čase vojny ženy neexistovali alebo žili v pokoji a radosti v nejakom paralelnom vesmíre.

Práve spisovateľka Svetlana Alexijevič sa vojny chopila z inej strany, z tej ženskej. A to, veru, nebola jednoduchá úloha. Veď kým muži sa s frontovými zážitkami vracali ako hrdinovia, ženy, ktoré sa do bojov zapojili, boli buď neviditeľné, alebo verejnosťou odsudzované. A kto už by sa k tomu chcel vracať?

„To ja by som chcela zabudnúť. Chcem zabudnúť, - pomaly, takmer pošepky pre seba hovorí Oľga Vasilievna. – Chce prežiť aspoň jeden deň bez vojny. Bez našej pamäti o nej... Aspoň jeden taký deň...“

A za to namiesto slávy získali opovrhnutie.

Ruské ženy vnímali vojnu inak ako ich mužskí kolegovia a autorka neváhala a “vyspovedala” tie, ktoré o to mali záujem. Niektoré zostreľovali lietadlá, boli pilotkami, bojovali v predných líniách, iné zase ošetrovali zranených a zbierali ich slabé telá z bojového poľa a tie ďalšie bojovali ako partizánky. Každá z nich cítila potrebu pomôcť svojej vlasti, a to aj napriek neveselým pomerom, ktoré v nej vládli aj mimo vojny. Mnohé z nich mali len pätnásť či šestnásť rokov, keď sa dostali na front. Klamali o veku, lebo nechceli nečinne sedieť doma. A za to namiesto slávy získali opovrhnutie.

Príbehy jednotlivých žien sa navzájom odlišujú, každá z nich mala iné ťažkosti i vnímanie reality, no zároveň ich spájala oddanosť k vlasti, spolubojovníkom, vzdialenej a často mŕtvej rodine. Nebudem vám klamať, nečíta sa to ľahko, ale… Ale je potrebné si to prečítať. Kvôli rozšíreniu obzorov, inému pohľadu na vec a predovšetkým z úcty k tým ženám, ktoré sa odvážili bojovať a ktoré našli odvahu aj na vydolovanie svojich spomienok a ich zverejnenie.

z úcty k tým ženám, ktoré sa odvážili bojovať 

„Míny boli na každom kroku. Všade plno mín. V jednom dome si ktosi z nás všimol, že chrómové čižmy sú priveľmi na očiach. Už-už sa ich chcel dotknúť rukou. Skríknem: ,Preč od tých čižiem!´ Keď som prišla bližšie, vidím, sú zamínované. Vyskytovali sa zamínované kreslá, bielizníky, príborníky, bábiky, lustre...“

Vo všeobecnosti mám vojnové príbehy rada, ale táto kniha je iná. Dostala sa mi veľmi rýchlo pod kožu a stále sa nechce dostať von. Pre mňa je Vojna nemá ženskú tvár jednoducho jednou z najlepších kníh, aké som kedy mala možnosť čítať. Naservírovala mi fakty, skutočné udalosti, donútila ma premýšľať a zároveň ma ani len trošička svojou prítomnosťou neobťažovala.

Je to silné čítanie a ak si užívate sladké romantické príbehy so šťastnými koncami, nebude to vašou šálkou kávy. V prípade, že máte radi príbehy s dušou, nebojíte sa čítania aj o nevábivej realite, berte túto knihu do rúk. Určite ju po prečítaní budete odporúčať ďalej. Ja s ňou teraz otravujem úplne každého.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Svetlana Alexijevič
  • Národnosť: bieloruská
  • Knihu vydalo: Absynt
  • Počet strán: 328
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2017
  • Žáner: reportážna literatúra
  • ISBN: 9788089876099
Čítané 327 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Tahiti Bez hanby o ohanbí »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.