Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

sobota, 14 december 2019 20:52

Nórske drevo

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Japonsko je krásna krajina, ktorú vlastne ani nepoznáme. Asi málokto mal možnosť ísť tam a vidieť ju na vlastné oči. O to príjemnejšie sa čítajú knihy, ktoré v nás dokážu vyvolať pocit, že sme naozaj v Japonsku.

Majstrom pera a človekom, ktorý Japonsko dokonale pozná, je Haruki Murakami. Populárny spisovateľ, na ktorého knihy čitatelia vždy netrpezlivo čakávajú. Hoci pochádza z Japonska, má blízko k európskej kultrúre, a tak vo svojich dielach dokáže vykresliť pre nás neznámy svet tak, že sa doň dokážeme aspoň na chvíľu ponoriť.

Haruki Murakami sa s nami hrá a my na jeho hru radi pristúpime.

Hrá sa s postavami, realitou a fikciou, nebojí sa experimentovať. Pri niektorých jeho knihách človek ostáva v pomykove, musí nad nimi rozmýšľať a práve to je krásne. Iné sú ako kĺzačka do piesku. Sadnete si a už sa veziete. Kniha s názvom Nórske drevo sa po japonsky nazýva Noruwei no mori, čo presne znamená Nórsky les, nie Nórske drevo. Vyšla v Tokiu v 1987, kedy mal Murakami 38 rokov a bola to jeho 5. kniha.

Nazvaná je podľa pesničky skupiny Beatles, o ktorej jedna z hlavných postáv hovorí (citát v slovenčine):

„Pri tejto pesničke je mi občas hrozne smutno, sama neviem prečo. Začnem mať pocit, že blúdim úplne sama hrozne hlbokým a tmavým lesom. Som sama, je mi zima, okolo mňa sa stmieva a nikto mi nepríde na pomoc.“

Aj pocit z tejto knihy je istým spôsobom nesmierne smutný. Je to vo veľkej miere román o osamelosti, ľudských túžbach, hlavne o túžbe po láske, ale zároveň o strachu zo sklamania a z dôverností. Zjednodušene povedané, ide o relatívne krátky, 4-ročný výsek zo života mladého muža menom Tóru Watanabe, ktorý sa odvíja okolo troch žien. Zaujímavosťou však je, že v podstate ani jedna z nich nie je „jeho“. Naoko, Midori, Hacumi.

Naoko je naoko v poriadku...

„,Spal jsi?´ zeptala se mne tiše.
,Ne, jednom jsem se zamyslel,´ odpověděl jsem a posadil se. ,Jak se máš?´
,Dobře,´ usmála se Naoko. Její úsměv připomínal nejasnou, vybledlou krajinu někde v dálce.“

Naoko má krásne meno. V našom jazyku veľmi dvojznačné. Naoko je naoko v poriadku. O to ide. Je priateľkou Tóruovho najlepšieho kamaráta Kizukiho, občas dokonca chodia von v trojici, pretože každý z nich, najmä chlapci, vlastne nemajú iných kamarátov. Kizuki sa však, celkom nečakane a prekvapujúco pre zvyšných dvoch z trojice, zabije. Oboch ich to poznačí, obaja dlho nedokážu zapadnúť do normálneho života.

Príbeh je vlastne spomínaním Tóruho, zapisovaním jeho spomienok, pretože on raz sľúbil Naoko, že na ňu nikdy nezabudne. No ako plynie čas, spomienky sa vytrácajú. Aby tomu zabránil, píše príbeh, ale čitateľ je okamžite in medias res. A je to pekné čítanie od samého začiatku, hoci aj smutné. Po Kizukiho smrti sa cesty Tóru a Naoko oddelia, stretnú sa raz náhodou vo vlaku a vyvinie sa z toho tradícia. Začnú sa stretávať a chodiť spolu. Viac chodiť ako spolu. Pretože oni naozaj chodia. Chodia a chodia a nachodia kilometre po Tokiu.

„Naoko se za mnou občas obrátila a něco řekla. Někdy jsem odpověděl snadno, jindy jsem váhal, co mám vlastně říci. A Někdy jsem dokonce ani nestačil sledovat, co vlastně říká. Jí ale jako by bylo jedno, zda ji poslouchám nebo ne. Řekla, co říct chtěla, obrátila se zas dopředu a šla dál.“

Pekné čítanie, v ktorom sa mieša nostalgia s krásou.

Odrazu sa však Naoko stratí a Tóru až po čase zistí, že je v akejsi liečebni. Nie je to však nemocnica, ale niečo oveľa voľnejšie ďaleko v horách, schované uprostred prírody. Ich kontakty sa neprerušia, píšu si listy, najmä teda on. V tom období mu vstúpia do života ďalšie ženy. Midori, spolužiačka z univerzity, s ktorou si výborne rozumie, ktorá však má frajera a tiež Hacumi, partnerka kamaráta, ktorého získa na výške.

Murakami sa nebojí podrobných opisov prostredia a prírody, preto si človek vie ľahko predstaviť to, o čom číta. Je detailista všeobecne, ide do hĺbky vzťahov a prežívania a ak niečo nepovie, je to preto, že to dopovedať nechce, že to necháva nám, pre naše vlastné uvažovanie. Je to zvláštne rozprávanie. Občas sa niečo začne diať, niečo sa rozbehne – a on to zatrhne, preruší. Je to však výborné čítanie, lebo hoci aj nie je práve veselé, človek má z neho veľmi príjemný pocit v duši... Pre mňa patrí táto kniha k tým najlepším od neho.

„Cestou k vrátnici jsem potkal několik lidí. Všichni na sebe měli stejné žluté pláštěnky jako Naoko a tváře úplně zakryté kapucemi. V dešti teď byly všechny barvy krásně zřetelné. Země byla černá, větve borovic svěže zelené, a postavy ve žlutých pršipláštích vypadali jako nějaký druh zvláštních přízraků, co se smí zjevovat, jen když ráno prší.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Haruki Murakami
  • Národnosť: japonská
  • Knihu vydalo: Odeon
  • Počet strán: 304
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2005
  • Žáner: fajnšmeker
  • ISBN: 8020711937
Čítané 212 krát
Viac z tejto kategórie: « Virtus NOCturná »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.