Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

pondelok, 23 september 2019 18:28

Srdcia štyroch

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Absurdná ruská dráma, ktorá by sa mohla odohrať kdekoľvek. Pretože všade žijú šialenci zahlcujúci si vedomie neuskutočniteľnými túžbami alebo celkom jednoducho umelými chemickými látkami kvôli vidine šťastia.

Takmer romantický názov knihy od ruského spisovateľa Vladimíra Sorokina Srdcia štyroch už nemôže byť viac mätúci. Nepôjde o žiaden ľúbostný príbeh, v ktorom by si dve dvojice vymenili partnerov alebo sa krásne a šťastne zaľúbili štyria jednotlivci, možno aj do seba navzájom. O srdcia však pôjde určite.

Ide o šialený, bizarný príbeh absolútne nesúrodej štvorice.

Kniha je v úvode chaotická a zmätočná, je ale napísaná tak dobre, že som bola fascinovaná. Chvíľu viac zmätená, inokedy viac užasnutá, oboje však nonstop. Ide o šialený, bizarný príbeh absolútne nesúrodej štvorice, ktorej konanie sa nedá pochopiť. Minimálne prvých dvesto strán, haha. Sú šialení, robia veci vzbudzujúce hnus, čitateľ nechápe, no nemôže nečítať, pretože Sorokin je evidentne majstrom pera. Hoci občas prosto človek nerozumie:

„Rebrov zakrútil gnek až do konca; telmec zoskočil z čeľuste, vnikol do člnkovej kapsuly. Štaube podal Rebrovovi ihlu. Rebrov ju vsunul do otvoru na konci, posunul bežec na 2. Člnková kapsula sa spustila na paraklit. Rebrov v tej chvíli otočil a vytiahol gnek.“

Štvorica zvláštnych ľudí, ktorých navonok nič nespája, kolektívne podniká neskutočné veci, aby sa dostali k spoločnému cieľu. Ubližujú, zabíjajú, mučia, znásilňujú a tešia sa z toho, hoci sa zdá, že ich konanie nemá zmysel a bezcitnosť a násilie sú bezúčelné. Robia to len tak, lebo môžu, lebo chcú. Mladučký chalanisko, žena a muž v najlepších rokoch, starec. Nie sú rodina, hádam ani priatelia, chcú však dosiahnuť jedno. A urobia preto čokoľvek šialené či absurdné.

Sorokin je majstrom pera.

Dielo je tvorené dvoma prózami a tromi divadelnými hrami. Nosnou časťou je prvá próza, podľa ktorej je nazvaná celá kniha, a práve tá je asi najšialenejšia. Ale ani pri ostatných textoch sa človek neubráni otázkam, ktoré ostávajú bez odpovede, napokon to tak či tak skončí jedným veľkým ČOOO???

„Dok udrel Oľgu päsťou do hlavy, no pustil samopal, Oľga skočila nabok. Skoba ju schmatol za nohu, mykol ju k sebe, pošmykla sa na zamrznutých vydutých parketách. Skoba sa na ňu vrhol, zuby jej zaťal do líca, Oľga vykríkla, vrazila hlaveň samopalu do Skobovho lakťa, nahmatala spúšť; Skobova ruka odletela do sály, zreval, z úst vypustil kúsok Oľginho líca...“

Rovnako dobré ako prozaické texty sú aj divadelné hry. Už prvá Dostojevskij trip je fascinujúca. Vitajte vo svete, ktorý ovládajú drogy. Nie hocijaké, tu existuje závislosť na literatúre. Dáte si svoju dávku a je vám dobre. Faulkner, Poe alebo Gogoľ v pilulkách? Prečo nie. Každý má iné účinky, ale každý bez výnimky spôsobuje závislosť. Stačí jedna tabletka a ste v tom. Mimochodom, Dostojevskij v čistej forme pôsobí smrteľne, je to jednoducho zlatá dávka...

Spisovateľ servíruje čitateľovi ťažko stráviteľné sústa, ktoré by možno v inom balení nedal do úst.

Celé toto dielo je absurdné i komické zároveň. Človek má pri čítaní pocit, že za tým napísaným je ešte niečo, že je nutné hľadať a čítať medzi riadkami, aby všetko tajomstvo napísaného textu vyplávalo na povrch. Sorokin sa s čitateľom hrá, servíruje mu ťažko stráviteľné sústa, ktoré by možno v inom balení človek nedal do úst. On však vie, ako na to. Ale neklame, nepretvaruje sa, prvé šialenstvá sa zjavia hneď v úvode, takže sa nemožno čudovať, že tempo následne nezvoľňuje, ba práve naopak.

„Mne je to jedno. Či trpím, či sa teším. Ja som homo sovieticus. Organizmus, schopný prežiť v akýchkoľvek podmienkach. Bez teplej vody. Bez studenej. Bez záchodu. Bez vzduchu.“

Mňa tá kniha veľmi bavila a viem, že so Sorokinom som neskončila, ale naopak, práve som s ním začala a že to bude dlhotrvajúci vzťah. Ide však o skutočne jednu z najzvláštnejších kníh, aké som kedy čítala. Preto musím pred jej čítaním varovať najmä útlocitné bytosti – pozor, môže vám prísť zle, môže sa vám to hnusiť, môže vás to desiť. Stalo sa mi aj to, že mi kniha bola vrátená so slovami – toto nezvládnem. No odvážni a zvedaví čitatelia si nepochybne prídu na svoje.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Vladimír Sorokin
  • Národnosť: ruská
  • Knihu vydalo: Kalligram
  • Počet strán: 336
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2009
  • Žáner: fajnšmeker
  • ISBN: 9788081012013
Čítané 70 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová

Viac z tejto kategórie: « Blízke diaľavy Žert »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.