Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 17 február 2019 09:38

Štúdie o hystérii

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Meno Sigmund Freud je dnes pojmom, ktorý v oblasti psychoanalýzy niečo znamená. A vnímajú ho aj tí, ktorí sa spomínanému predmetu odborne nevenujú, Freuda predsa poznáme všetci. Čo ale o ňom naozaj vieme?

V roku 1895 vyšla prvá práca klasickej psychoanalýzy, ktorú napísal už spomínaný Sigmund Freud spolu so svojím učiteľom Josefom Breuerom. Dielo Štúdie o hystérii však v slovenskom jazyku prvýkrát vyšlo po viac ako storočí. Dnes ho možno čítať s určitým odstupom, hoci práve v ňom sa dá sledovať, ako sa tzv. katartná metóda rozvinula a stala psychoanalýzou.

Rozvinutie katartnej metódy do psychoanalýzy.

Úvod knihy tvoria predhovory k prvému i druhému vydaniu, nasleduje predbežná správa O psychickom mechanizme hysterických javov, ktorú vystrieda najrozsiahlejšia časť, Chorobopisy. Treťou časťou sú Teoretické úvahy Josefa Breuera a dielo uzatvára Freud kapitolou nazvanou K psychoterapii hystérie.

„Prekvapujúcu skutočnosť, že od začiatku do konca choroby všetky stimuly prameniace z druhého stavu a z nich vyplývajúce dôsledky sa trvalo odstránili verbalizáciou počas hypnózy, som tu už opísal a nemôžem k tomu dodať žiadne nové úvahy, iba ubezpečenie, že nejde o nejaký môj výmysel, o niečo, čo som pacientke nasugeroval, mňa samého to všetko veľmi prekvapilo.“

Čitateľsky najzaujímavejšou je rozsiahla kapitola Chorobopisy. V nej má čitateľ možnosť zoznámiť sa s piatimi rôznymi pacientkami a na základe napísaného sledovať, ako boli uvádzané do hypnózy, ako im lekári vyvolávali spomienky, ktoré sprevádzali negatívne telesné aj psychické javy a ako im tie spomienky následne vymazávali alebo ich odbúravali. Pre laika je to fascinujúce čítanie. Mala som dojem, že ľudská myseľ je dômyselná hračka, ktorá je strašne zneužiteľná.

Čitateľsky najzaujímavejšou je rozsiahla kapitola Chorobopisy.

Niektoré postupy jedného či druhého lekára sa mi zdali neuveriteľné, akoby sa motali v kruhu. Len čo odstránili jeden aspekt sprevádzajúci nejaký desivý zážitok, objavil sa druhý, keď odstránili ten, vznikol tretí... Práca bez konca? A je to vôbec práca? Trochu to totiž vyzeralo ako premyslené šarlatánstvo...

„Bolesti – produkt konverzie – nevznikli vtedy, keď pacientka prežívala dojmy prvého obdobia, ale dodatočne, teda v druhom období, keď si pacientka v myšlienkach tieto dojmy reprodukovala. Konverzii teda neboli podrobené čerstvé dojmy, ale spomienky na ne.“

Oceňovala som však, že tak Freud, ako aj Breuer priznávali svoje omyly a chybné domnienky. Najmä slávnejší z nich v záverečnej časti knihy písal o tom, že urobil viacero nesprávnych krokov, keď s psychoanalýzou iba začínal. Vediac to, čo získal až praxou, niektoré postupy by alebo vynechal, alebo pozmenil.

Až do prečítania tejto knihy som netušila, že psychické traumy sa môžu až tak veľmi prejavovať fyzickými symptómami, že za zníženou pohyblivosťou končatín až ich ochrnutím či napríklad náhlym zhoršením zraku môže byť negatívny zážitok, s ktorým sa ľudská myseľ môže vysporiadavať práve takto. Freud akoby vo vrstvách odhaľoval skryté duševné trápenia pacientov/pacientok a postupne ich odstraňoval.

Ľudská myseľ je dômyselná hračka, ktorá je strašne zneužiteľná.

„K rozštiepeniu psyché nedochádza preto, že pacient je slabomyseľný, ale preto sa javí ako slabomyseľný, lebo jeho psychická činnosť bola rozdelená a jeho vedomému mysleniu je k dispozícii iba časť jej kapacity.“

Ak som tomu porozumela správne, jeden zo záverov štúdie by mohol znieť aj takto: hysterický symptóm zanikne, keď dôjde k asociatívnemu spojeniu fyzickej bolesti s psychickým afektom. Náchylnejší k hystérii sú ľudia obdarení nejakým talentom, nadaním, väčšou predstavivosťou. Spojenie hystérie a potlačeného sexuálneho pudu nebolo v tejto štúdii dominantným prvkom, objavilo sa až ku koncu. Toto spojenie nebolo pre psychoanalytikov 19. storočia určujúce, stalo sa takým až neskôr, a to aj vďaka Sigmundovi Freudovi. Ale nie v Štúdiách o hystérii.

Čítanie odbornej publikácie z oblasti psychológie, hoci má už viac ako 120 rokov, bolo obohatením môjho literárneho sveta. Odporúčam ľuďom zvedavým na fungovanie ľudskej psychiky, ale mám aj jednu dobrú radu. Pri čítaní majte po ruke slovník cudzích slov. Alebo lekársky slovník.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Josef Breuer, Sigmund Freud
  • Národnosť: rakúska
  • Knihu vydalo: Európa
  • Počet strán: 312
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2012
  • Žáner: ostatné
  • ISBN: 9788089111862
Čítané 131 krát
Viac z tejto kategórie: « O písaní Ohyb rieky »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.