Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

utorok, 25 december 2018 12:36

Gottland

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Európska kniha roka. Cena varšavských kníhkupcov. Cena čitateľov. Všetkými týmito titulmi sa hrdí knižka Gottland od poľského autora Mariusza Szczygiela. A pritom je o Českej republike.

Mariusz Szczygiel je investigatívnym novinárom, spoluzakladateľom poľského Inštitútu reportáže a dve desaťročia redaktorom denníka Gazeta Wyborcza. Lepšie odporúčanie si skutočne ani neviem predstaviť. V knihe nazvanej Gottland sústredil reportáže a eseje o vybraných osobnostiach z Česka, ktoré rôznymi spôsobmi poznačila totalitná moc.

Reportáže a eseje o vybraných osobnostiach z Česka, ktoré rôznymi spôsobmi poznačila totalitná moc.

Viete, čo je Gottland? Žiadna božia krajina, zabudnite. Je to múzeum Karla Gotta v Jevanech v Českej republike, ktoré tri roky približovalo všetkým návštevníkom a najmä fanúšikom súkromný život aj kariéru speváka a najznámejšieho Slávika Karla Gotta. Jeho príbeh, respektíve časť jeho príbehu, je tiež súčasťou knihy.

„Na jazyku Čechov si možno niečo všimnúť. Vždy, keď má niekto povedať ,Bál som sa o tom hovoriť´, ,Neodvážil som sa na to opýtať´, ,Netušil som o tom´, povie: ,O tom sa NEHOVORILO.´ ,To sa NEVEDELO.´ ,Také otázky sa NEKLÁDLI.´ Neosobnú formu počujem často vtedy, keď je reč o komunizme. Akoby ľudia nemali na nič dosah a nechceli za nič prevziať osobnú zodpovednosť.“

S ako prvým sa však čitatelia a čitateľky zoznámia s Tomášom Baťom. V kratučkých statiach označených dátumami sú úderným spôsobom vypichnuté najdôležitejšie chvíle jeho života a to od veku šesť rokov až po nečakanú smrť, keď mal päťdesiatsedem. Je to písané zvláštne, ale veľmi pútavo, trochu ako denník, písaný iným človekom.

Tomáš Baťa bol cieľavedomý, tvrdohlavý a vynaliezavý človek.

Dá sa z neho vyčítať, že Tomáš Baťa bol cieľavedomý, tvrdohlavý a vynaliezavý človek. Spôsob výroby jeho topánok mal dve stránky: na jeden strane zamestnával tisícky ľudí, v období vojny prácou vo svojich fabrikách zachránil mnohých mužov pred odchodom na front, pretože si vybojoval zákazku na vojenské topánky, na strane druhej však likvidoval malých obuvníkov, ktorí nedokázali konkurovať jeho veľkovýrobe.

Otvoril však školy, vybudoval obytné domy, postavil hotel, kino, dokonca aj cintorín. Ako presvedčený abstinent bojoval striktne proti alkoholu, v Zlíne, kde postavil svoj svet, všetkým odporúčal piť mlieko. Človek s akýmkoľvek percentom v žilách u neho pracovne skončil.

Baťa patril k osobnostiam, ktoré sú známe, rovnako tak Marta Kubišová, Lída Baarová či Karel Gott. Kniha však ponúka aj pohľad na osobnosti, ktorých mená nesprevádza samozrejme prikývnutie „áno, toho poznám“. Viete, kto bol Otakar Švec? Alebo Ján Procházka? Zainteresovaní možno áno, väčšina populácie, som o tom presvedčená, však asi nie.

„Prestal vychádzať z domu. Národ uveril televízii. Kundera napísal, že ľudí, ktorí sami pri každej príležitosti ohovárali priateľov, pohoršil milovaný Procházka viac než metódy tajnej polície. Dva týždne sa prechádzal po balkóne. Netušil, že ak si vtedy niečo šepkal, odpočúvalo ho deväť mikrofónov.“

Cukrár vyhral zákazku na sochu Stalina...

Otakar Švec bol cukrár, ktorý vyrábal sochy z cukru. Keď štát vypísal zákazku na stavbu sochy Stalina, museli sa do nej zapojiť všetci sochári, bez ohľadu na materiál, s ktorým pracovali. Nuž a spomínaný Otakar Švec túto zákazku vyhral. Postaviť obrovskú sochu Josifa Vissarionoviča Stalina jednoduché nebolo. Každý jeden nákres, každý jeden zárez schvaľovala komisia, muž prežíval neskutočný nátlak a dopadlo to tak, že krátko predtým, ako mala byť socha odhalená, spáchal samovraždu...

Aby to nebolo také jednoduché (čo nebolo ani dovtedy), keď boli odhalené Stalinove praktiky a dištancoval sa od neho aj Sovietsky zväz, sochu bolo potrebné zbúrať. Opäť to bola zákazka smerujúca takmer k slučke... Sochu bolo totiž potrebné zbúrať – ale dôstojne.

Mariusz Szczygiel vybral do svojej knihy reportáže o ľuďoch, o ktorých by asi bolo čo povedať aj v samostatných knihách, o každom jednom z nich. Takto je to však trochu ako návnada, ponúkol nám ochutnávku, po ktorej chce čitateľ spoznať viac. Odporúčam zvedavým dušiam, čo rady pátrajú aj na vlastnú päsť a neuspokoja sa len s ponúknutými informáciami.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Mariusz Szczygiel
  • Národnosť: poľská
  • Knihu vydalo: Premedia
  • Počet strán: 240
  • Dátum vydania: pondelok, 06 august 2012
  • Žáner: ostatné
  • ISBN: 978-80-89594-02-3
Čítané 156 krát
Viac z tejto kategórie: « Amerikánka Listy z ostrova Skye »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.