Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

sobota, 31 marec 2018 16:24

Bratislavské kaviarne a viechy

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Boli roky, a nie sú až tak vzdialené, keď bratislavské viechy pripomínali tak trochu Paríž. Ulice a podniky nášho hlavného mesta žili v hudobnom tempe a naši mladí umelci a intelektuáli obetovali peniaze určené na jedlo, aby si kúpili šaty a doplnky hodné reprezentantov slovenskej kultúry...

Predstavte si, že vojdete do plnej kaviarne, v ktorej sú obsadené všetky stoly. Čašník sa na vás usmeje, pozdraví sa a donesie vám stôl aj stoličky schované pre zvláštnu príležitosť. O chvíľu vám prinesie kávu presne tak, ako vám chutí a bez toho, aby ste čokoľvek povedali, pred vás položí vaše obľúbené noviny, či už tuzemské alebo zahraničné.

Ak ste si zabudli peňaženku, nemusíte sa báť, majiteľ kaviarne vás pozná a verí vám. Je rád, že ste jeho štamgast. Nie, nebojte sa – toto nie je nijaká fantazmagória, ale realita spred niekoľkých desaťročí. Peter Salner nás vo svojej publikácií Bratislavské kaviarne a viechy zavedie do sveta, na ktorý si skúsenejší čitateľ môže matne spomínať z rozprávania svojich ešte skúsenejších rodinných príslušníkov.

Zavedie nás do sveta, na ktorý si skúsenejší čitateľ môže matne spomínať z rozprávania svojich ešte skúsenejších rodinných príslušníkov.

„Elegantné oblečenie údajne psychicky zaväzovalo tak čašníkov, ako aj hostí. Tým stačilo niekedy sedieť len pri pohári sódy a novinách a obsluhujúci sa k nim správali úctivo. Napriek tomu, že zásluhou desaťpercentného systému bol personál zainteresovaný na zisku. Svoju neľúbosť nad malými objednávkami však zásadne nedávali najavo. Prípadné spory alebo hlučné správanie niektorého z hostí vybavili zas sami návštevníci – rýchlo a v tichosti...“

V Salnerovej publikácií sa vrátime do čias, keď boli existenčné problémy na prahu (alebo aj za ním) biedy súčasťou života väčšej časti obyvateľov Bratislavy – či už obsluhujúcich, alebo tých, čo bývali v kaviarňach a viechach obsluhovaní. Napriek tomu si svojim slušným správaním a vľúdnymi spôsobmi vzájomne uľahčovali situáciu. Užívali si život plnými dúškami, kým to len bolo možné.

„Hladných návštevníkov bratislavských viech zásobovali aj potulní obchodníci. K nim patril napríklad ,virštlman' Dorazil, ktorého opisuje Ľudo Zelienka: ‚Svoj miniatúrny obchodík mal upevnený na šiji, ako ho mali lacní Jožkovia. Reďkovky, natvrdo uvarené vajíčka, očká, sardinky, olomoucké syrečky či teplé párky. Týmito lahôdkami vám mohol Dorazil kedykoľvek poslúžiť, pravda, pokiaľ sa mu zásoba neminula. Nebolo treba naňho volať, stačilo len nedbalo pohnúť jedným prstom a Dorazil dorazil aj k najvzdialenejšiemu stolu viechy. Ak ste sa chceli okrem toho i pobaviť, stačilo povedať Dorazilovi, aby vám povedal nejaký žart, lebo Dorazil poznal veľa dobrých vtipov.‘“

Aj po vzniku prvej Československej republiky bola Bratislava multikultúrne mesto. Slováci tu tvorili menšinu a len mizivé percento z nich pochádzalo priamo z bývalého Prešporka. Poslovenčovanie Bratislavy mali teda na starosti prišelci z rôznych kútov Slovenska: takmer všetci mladí a chudobní s veľkou perspektívou a s neistými vyhliadkami. V tejto situácií vznikali priateľstvá a zážitky, ktoré mestu dodávali „dušu“.

pomerne úzka, no vzhľadom na stav a status spoločenských vied na Slovensku je mimoriadne vzácna

„Čo vlastne vytváralo jedinečnú, aj po rokoch nezabudnutú atmosféru bratislavských plesov? Prečo ich vyhľadávali nielen miestni obyvatelia, ale aj hostia z blízkeho i vzdialeného okolia, vrátane veľkomestských návštevníkov z Budapešti a Viedne?“

Salnerova publikácia je síce pomerne úzka, no vzhľadom na stav a status spoločenských vied na Slovensku je mimoriadne vzácna. Hoci len útržkovito, predsa nám pomáha vrátiť sa v čase do dvorov vyhriatych slnkom, k dobrému vínku a k vôni oleandrov, a to aj pomocou hojného počtu krásnych dobových fotografií a pohľadníc, ktorých získavanie muselo byť skutočne komplikované.

Pre čitateľov, ktorých problematika dejín bratislavskej každodennosti v prvej polovici minulého storočia bližšie zaujala, autor na konci uverejnil zoznam použitej literatúry. Ak si ich budete chcieť prečítať, rátajte s tým, že sa budete musieť obzerať v knižniciach a v antikvariátoch.

Hoci len útržkovito, predsa nám pomáha vrátiť sa v čase do dvorov vyhriatych slnkom

Vnímajúc kontrasty dvoch svetov, ktoré jestvovali v tom istom meste, prepadne ma nostalgia a smútok. Odkedy žijem a vnímam, pozorujem, že ľudia sa menia k horšiemu a toto sa odráža aj na meste, v ktorom žijú, a ktoré musí čeliť ich egocentrickej agresii. Keď sa však bližšie zamyslíme nad možnosťami a podmienkami bežného Slováka žijúceho v medzivojnovej Bratislave, zistíme, že sa naše rozpoloženia dramaticky nelíšia. Možno je načase priblížiť sa minulosti aj v aspekte ľudskosti. Možno je toto naša šanca oživiť nevšedného ducha elegantnej a srdcu blízkej Bratislavy.  

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Peter Salner
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 171
  • Dátum vydania: utorok, 18 apríl 2017
  • Žáner: ostatné
  • ISBN: 978-80-8114-955-9
Čítané 530 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.