Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

pondelok, 06 marec 2017 17:04

Sebevražda

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Pripravte sa, že táto tenká knižka popisujúca zdanlivo banálne udalosti zo života a smrti jedného mladého človeka vami poriadne zatrasie. Posledná próza Édouarda Levého je hlbokou a silnou štúdiou o ľudskom živote, spomienkach a nevyhnutnosti smrti.

Vydavateľstvo Rubato možno nepoznáte, patrí však k najzaujímavejším zjavom na súčasnom českom trhu. Vydalo už mnoho pozoruhodných kníh prózy či poézie. Často nám predstavuje autorov, ktorým sa u nás ešte nedostalo patričného uznania (a pre väčšinu čitateľov môže ísť o úplne neznáme mená) – napr. Maurice Blanchard a koniec-koncov aj Édouard Levé. Rubato postupne vydalo takmer všetky knihy, ktoré tento konceptuálny spisovateľ a fotograf za svoj život napísal (na rok 2017 chystajú jeho denník). Sebevražda je poslednou Levého prózou, predtým vydal dve nemenej zaujímavé knihy (Díla a Autoportrét). Desať dní potom, čo rukopis svojej tretej knihy odovzdal vydavateľovi, sám spáchal samovraždu. Mrazivé? A to ste ešte nečítali samotnú knihu!

O čom vlastne je? Je príbehom, ktorý sa ani nemusí javiť ako príbeh. Taká formulácia vám asi veľa nepovie, tak to trochu rozpíšem. Forma je fragmentárna, rozbitá. Autor zaznamenáva skôr náznaky a situácie, ktoré by sme mohli označiť ako banality. Napriek tomu si udržuje svoj rytmus a vnútornú kontinuitu.

keď dovzdal rukopis vydavateľovi, spáchal samovraždu

„Není zvláštní, že tento poslední čin převrací tvůj životopis? Od tvé smrti jsem nikoho neslyšel vyprávět tvůj život od začátku. (...) Je podivuhodné, že jsi ukončil vlastní život a přitom jsi miloval začátky: sebevražda je konec. Nebo jsi ji považoval za začátek?“

Rozprávač v knihe približuje samovraždu priateľa spred dvadsiatich rokov

Rozprávač v knihe približuje samovraždu svojho priateľa, ktorá sa stala pred dvadsiatimi rokmi. Rozprávač a dotyčný človek nemajú mená – hlavný hrdina je oslovovaný ako „ty“. Táto zaujímavá forma rozprávania zintenzívňuje zážitok a čitateľa absolútne pohlcuje. Rozprávač nám popisuje život hlavného hrdinu, jeho myslenie a zvyky v jednoduchých, priamych vetách. Výjavy z jeho života sú radené voľne, tak ako rozprávačovi prichádzajú na myseľ. Korešponduje to nielen s tým, ako pracuje ľudská myseľ, ale aj s ústrednou témou samovraždy.

Spolu s vyššie zmienenou formou to vytvára priam elektrizujúce napätie. Ako čitateľ som sa proste zažral do jednotlivých stránok a nedočkavo ich hltal v nádeji, že zachytím akýsi kľúč, náznak toho, prečo si tento človek vzal život. Myslím ale, že pointa je niekde úplne inde. A to vo vlastnej čitateľskej interpretácii, zasadení do širších súvislostí, premýšľaní o samovražde ako „spúšťači“ príbehu. O tom, že tento čin prevracia všetko naruby, a celý život človeka bude už navždy filtrovaný cez tento akt.

„Netrpím při pomyšlení na tebe. Nechybíš mi. V mé mysli jsi přítomnější, než jsi byl v našem společném životě. Kdybys ještě žil, možná by ses mi odcizil. Mrtvý jsi stejně živoucí jako zaživa.“

Kniha je písaná na prvý pohľad vecným štýlom, ale o to väčšia sila a mrazivosť z nej sála.

Kniha je písaná na prvý pohľad vecným (možno až chladným) štýlom, ale o to väčšia sila a mrazivosť z nej sála. A smútok – absolútne nepodliezavý a neprvoplánový. V istom zmysle mi Sebevražda pripomenula vynikajúci román Jeffreyho Eugenidesa Smrť panien, ktorý tiež istým hlavolamom, skladačkou, ktorú musia zložiť hlavné postavy aj čitateľ. Ale úplný obraz aj tak nikdy nedosiahnu. Rozprávač nám odsek za odsekom odhaľuje osobnosť hlavnej postavy. Zvyky, zážitky, historky z jeho života. Náznaky toho, ako vnímal svet, náznaky jeho problémov, toho, čo mal rád. A sám si (spolu s čitateľom) kladie otázky. Sebevražda je tuhá káva, veľmi tuhá. Ale stojí za to. Zážitok z nej len tak nestrasiete.

„Nebál ses smrti. Předběhl jsi ji, aniž sis ji doopravdy přál: lze si vůbec přát, co neznáme? Nepopřel jsi život, jen si dal najevo svou slabost pro neznámé a vsadil na to, že pokud na druhé straně něco existuje, je to tam lepší než tady.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Édouard Levé
  • Národnosť: francúzska
  • Knihu vydalo: Rubato
  • Počet strán: 108
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: ostatné
  • ISBN: 978-80-87705-30-8
Čítané 504 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.