Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

sobota, 26 november 2016 17:40

Bílé předání

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Písať o poézii francúzskeho prekliateho básnika Guy Viarra je celkom oriešok, ak nie rovno orech. Jeho texty môžu byť na prvý pohľad ťažko stráviteľné. Podobajú sa zvláštnym, bizarným aforizmom, minimalistickým abstraktným fragmentom. Ak sa však naladíte, ľutovať nebudete.

Už obálka plne korešponduje s názvom a aj jednotlivé členenie knihy kladie na prázdno, resp. bielu plochu veľký dôraz. Viarre písal – hlavne ku koncu života – hlavne básne jednoveršové, každú na samostatný list papiera. V knihe sa však na jednej stránke objavujú aj tri či štyri, avšak s dostatočnými odstupmi medzi sebou.

O autorovi vieme veľmi málo. Narodil sa v roku 1971 a v roku 2001 spáchal samovraždu. Posledná informácia je podľa môjho názoru dôležitá. Vlastne, samotná Viarrova smrť (resp. jej blízkosť) je interpretačným kľúčom k celej jeho tvorbe.

Nemýľte sa, nejde o žiadne emocionálne denníčkovité výlevy zabalené do veľkých slov. Nie, len prosté konštatovania, zmienky, miestami lakonické či ironické, poväčšinou však len akoby nezúčastnene vyslovené. Dráždia autorovou prácou s jazykom, interpunkciou či bizarnými slovnými prepojeniami.

Akoby sme v priamom prenose sledovali konštrukciu nového jazyka. Prekladateľ Petr Zavadil to podľa mňa vystihol: Viarrova poézia je písaná smrťou, z pozície mŕtveho, ktorý posiela správy tým, čo ostali.

Niektorými svojimi obrazmi sa Viarre možno približuje surrealistom, avšak jeho poetika je aj tak radikálne odlišná od toho, čo si pod pojmom „surrealistická poézia“ bežne predstavíme. A vlastne aj od toho, čo si väčšina ľudí predstaví pod pojmom „poézia.“

Táto poézia ma dokonale omráčila, zmrazila, nechala plného inšpirácie.

„,Od své smrti ke své smrti
zaměř svou tíhu
to je osvětlení.´
,Nejsme stvořeni pro bytí´“ 

Keď som si zbierku kupoval, nevedel som o nej nič a autor bol pre mňa neznámy (ako je zrejme aj pre vás). Nalákala ma však anotácia a fakt, že vo Fra hlúposti prosto nevydávajú (odporúčam sa porozhliadnuť aj po iných ich tituloch). A počas čítania som zažil niečo, čo by som prirovnal k zásahu bleskom.

Táto poézia ma dokonale omráčila, zmrazila a nechala plného inšpirácie. Práve surrealisti by to nazvali určujúcim stretnutím.

„,stejný sníh tu věc jsme zazdili´
,polibek vtisknutý na rudá ústa války´
,řeč tvoří svůj opak´“

Viarre však zachádza ešte ďalej. Jeho texty podľa mňa netreba zvlášť rozkódovávať – skôr sa naladiť na básnikov štýl rozprávania. Niekedy ostanú len slová, jedno alebo dve, osamotené, ale ostré ako žiletky. A čím viac sa blížime ku koncu knihu (a Viarrovho života), tým sú tieto odkazy stručnejšie, ohlodané až na kosť. Drvenie reči, z ktorej sa stávajú bizarné zaklínadlá. Fascinujúca kniha, ktorú som nemohol odložiť. Svojím spôsobom je to dielo, ktoré rozpráva príbeh. Príbeh života jedného básnika. Až po jeho zánik.

 Viarrov tanec s vlastnou smrťou, ktorý je, paradoxne, plný života a emócií.

O Viarrovi sa hovorilo, že bol mŕtvy už v dobe, keď sa v ňom zrodil básnik. Myslím, že to sedí a na jeho zbierkach to je poznať. Jeho problematický vzťah k existencii a k sebe samému potvrdzuje aj doslov od jeho kolegu – básnika a dobrého priateľa Cédrica Demangeota: „Guy Viarre je z těch, pro něž život není schůdný. Protože je nevyhnutelně nedostatečný nebo přehnaný. Museli byste ho vidět, jak se namáhavě, marně pokoušel existovat (jako když se rybaří), dokud byl naživu. I ve svém každodenním těle byl svědkem vlastního života odříznutého od sebe tím, ,co ho přesahuje‘ a ,činí nesrozumitelným‘.“

Bíle předání sa pre mňa stalo zásadným titulom.

Kniha ponúka Varrov tanec s vlastnou smrťou, ktorý je - paradoxne - plný života a emócií. Niekedy smutný, inokedy zase temne groteskný, s každým prečítaním však stále viac silnejší a mrazivejší.

„,Stav bytí se rovná stavu tlamy.´
,Na téhle straně smrti. Na straně jež proráží.´
,Bezpředmětnost: to se řítí jinam
než do vyústění.´“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Guy Viarre
  • Národnosť: francúzska
  • Knihu vydalo: Agite/Fra
  • Počet strán: 252
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2008
  • Žáner: poézia
  • ISBN: 9788086603766
Čítané 870 krát
Viac z tejto kategórie: « Vitajte v raji Cudzie príbehy »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.