Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 14 august 2016 18:24

Postav hliadku

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Román Nezabíjajte vtáčika, v roku 1961 právom ocenený Pulitzerovou cenou, je dnes už považovaný za kultové dielo, ktoré má milovník (nielen) americkej literatúry dávno prečítané. Pokiaľ sa chcete dozvedieť, čo mu predchádzalo, určite by ste sa mali zamerať aj na autorkin „trezorový“ román Postav hliadku.

Druhá kniha nedávno zosnulej Američanky Harper Leeovej totiž pre svoj pôvod a okolnosti napísania či vydania vyvolala v literárnej obci vášnivé diskusie. Preto je pochopiteľné, že si získala, či už z čistého záujmu, alebo len z plytkej zvedavosti, mnoho čitateľov. Považuje sa za akéhosi predchodcu „vtáčika“, pôvodný román, ktorý neskôr prepracovala do podoby úspešného oceneného diela.

Postav hliadku vyvolala vášnivé diskusie.

„Ako sa cíti? Ako Alica v krajine zázrakov? Brat králiček? Ako krtko. Ako krtko, ktorý sa vrátil z dlhočiznej cesty smrteľne unavený, a tu naňho čaká známe príjemné privítanie.“

Aj ja som dielu Harper Leeovej prepadla. Po prečítaní „vtáčika“ som preto úplne pochopiteľne siahla aj po jej ďalšej knihe. Vytesnila som celý ten marketing okolo toľko očakávanej kontroverznej knihy a otvorila som ju s cieľom nechať sa uniesť Leeovej rozprávačským umením a autorským štýlom. A v každom ohľade som si čítanie užila.

Z malej Scout vyrástla mladá sebavedomá žena, ktorá žije a pracuje v New Yorku. Do Maycombu sa sporadicky vracia najmä kvôli otcovi Atticovi a jeho zhoršenému zdravotnému stavu. V Maycombe aj po rokoch vládne istá zakonzervovanosť, skostnatenosť, ale každodennosť zostáva nemenná len na prvý pohľad. Jean Louise sa typickému malomeštiactvu vysmieva a je zvyknutá, že vybočuje z radu. Miestnych síce na jednej strane kritizuje a znevažuje zastaranosť celého okresu, na druhej strane však pozoruje malé i očividné zmeny, obáva sa ich a nevie sa s nimi vyrovnať.

Cíti sa ako neznámy hosť na večierku.

Rozhodí ju aj zdanlivo banálna zmena v spievaní chválospevov, a to ešte netuší, že čoskoro ju sklame človek, ktorému plne a úprimne dôverovala; že ju nehanebne zradí niekto, o kom vedela, že naňho môže ukázať prstom a s plným vedomím vyhlásiť, že ide o naskutku ušľachtilého a cnostného človeka. Nedokáže sa zmieriť so súčasnosťou, lipne na minulosti, ktorá ju núti spomínať na detské časy a bráni jej naplno prežívať prítomnosť. Nechce, resp. odmieta pochopiť zmýšľanie svojho otca, obdivovaného strýka či dávneho priateľa. Cíti sa ako neznámy hosť na večierku.

Pre mňa boli jednoznačne najpútavejšie návraty Jean Louise do detstva – kde spolu s bratom Jemom a kamarátom Henrym zažívali rôzne dobrodružstvá, nezabudnuteľné príhody, ale aj bizarné situácie či vážne skutočnosti, ktorých dôležitosť Jean Louise vníma aj v dospelosti. Najmä tieto pasáže držia nad hladinou knihu, ktorá sa tým pádom snaží udržať krok s Nezabíjajte vtáčika, hoci, úprimne, jeho úroveň nedosahuje. Povestná iskra sa tu totiž vytráca, román miestami nudí a na viacerých miestach nemusí byť jasné, o čo autorke ide. Menej pozorní a trpezliví čitatelia ani po polovici nebudú vedieť nájsť súvislosti, alebo budú stále márne hľadať stratenú niť.

„Áno, som slepá. Nikdy som celkom neotvorila oči. Nikdy mi ani na um nezišlo, aby som nazrela človeku do srdca. Hľadela som mu iba na tvár. Nevnímala som, čo sa skrýva za jeho vnútorným stonom. Áno, tak je to aj s pánom Stonom. Ten včera postavil v kostole hliadku. Mal by aj mne zaobstarať nejakú hliadku. Potrebujem hliadku, ktorá by ma všade sprevádzala a každú chvíľu mi oznamovala, čo vidí. Potrebujem hliadku, ktorá by mi povedala, že človek vraví jedno a myslí niečo iné, potrebujem hliadku, ktorá by mi nakreslila čiaru a nabádala ma odlišovať, kde platí jedna spravodlivosť a kde platí druhá. Potrebujem hliadku, aby som mohla vyraziť a dávať všetkým na známosť, že dvadsaťšesť rokov je priveľmi dlhý čas, aby som si z niekoho robila žarty, hoci by sa mi aj zdali zábavné.“

Na miesto ideálov nastupuje len dezilúzia.

Ak by som však mala titul zhodnotiť komplexne, nesúhlasím s vyjadreniami, že Postav hliadku je len čajovým odvarom „vtáčika“. Obidve majú svoje silné stránky, hoci, úprimne povedané, slabé má len „hliadka“. Avšak, nemyslím si, že čitateľ by mal po prečítaní zostať sklamaný. Treba sa len obrniť trpezlivosťou, sústrediť sa na napísané riadky, nechať sa pohltiť rozprávaním Jean Louise a knihu vnímať ako celok. A, samozrejme, neporovnávať.

Postav hliadku je nádherným rozprávaním o tom, ako sa rúcajú ideály a ako na ich miesto nastupuje len dezilúzia. Alebo o jednostrannom vnímaní a tvrdohlavom presvedčení vidieť len to, čo chceme vidieť. O neschopnosti nadhľadu a snahe presvedčiť druhých o svojej pravde. Ale najmä o umení precítiť dôležité skutočnosti očami dieťaťa. Harper Leeová nám všetky tieto aspekty ponúka. Neodmietnime ju.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Harper Leeová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 296
  • Dátum vydania: utorok, 22 marec 2016
  • Žáner: ostatné
Čítané 1240 krát

Napíšte komentár