Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

štvrtok, 11 august 2016 23:55

Rusko, Ukrajina a my

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

V posledných rokoch patria Rusko a Ukrajina k témam číslo jeden. Ak sa v tejto problematike chceme vyznať, musíme načúvať ľuďom, ktorí nám o nej majú skutočne čo povedať. Na Slovensku momentálne nie je nikto kompetentnejší než Alexander Duleba, vedúci Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Kniha prináša rozhovor s najväčším slovenským odborníkom, ak hovoríme o záležitostiach Ruska. Pán Duleba je chodiacou encyklopédiou a so všetkými svojimi poznatkami, týkajúcimi sa súčasného stavu na Ukrajine, sa s čitateľom vyčerpávajúco podelí. Kto už niečo o tejto téme vedel, kniha mu poslúži ako ucelená a prehľadná pomôcka pri skladaní si aspoň ako-tak zrozumiteľnej mozaiky z dostupných informácií. Kto nebol v obraze, ten bude do neho veľmi rýchlo a efektívne uvedený. Spovedaný je totižto rovnako faktický a presný na papieri, ako je aj na kamere.

Spovedaný je totižto rovnako faktický a presný na papieri, ako je aj na kamere.

Rusko, Ukrajina a my nám ponúka náhľad nielen do toho, čo sa na hraniciach oboch krajín odohralo a ako sa ruský naratív snaží tieto udalosti legitimizovať. Odkrýva čitateľovi aj ich zákulisný svet. Svet korupcie, mafiánskej lojálnosti a besniaceho neoliberalizmu oligarchov par excellence. Pán Duleba o nepísaných pravidlách života v Rusku:

„Najlepší spôsob, ako si zaobstarať slušné živobytie, je, že sa pridáte k štátnej strane a byrokracii. Keď ste súčasťou byrokracie, ktorá je naviazaná na centrum, vy rozhodujete o tom, či si niekto otvorí reštauráciu, obchod, či bude vlastniť nejaké médium. Dotyčný má na výber a je jasné, že keď niečo chce, často vás musí podplatiť. To, čo za Jeľcina robila mafia, dnes robí štátny aparát.“

Dôkazom toho, že daný človek je skutočný odborník, nemusia nutne byť iba pochvalné recenzie, citácie v renomovaných časopisoch, či uznanie medzi svojimi. Môže to byť aj agresívna a útočná paľba zo strany názorových oponentov. Ak vám anonymní rasisti a xenofóbovia oslavujúci totalitné režimy píšu výhražné maily plné nenávisti a slov o vašej poprave, niečo robíte dobre. Pán Duleba by o tom mohol rozprávať určite celé hodiny, no v týchto dňoch nie je čas zaoberať sa mentálnymi splaškami smiešnych anonymov. Je treba sa zaoberať významom politických akcií a vojnových manévrov riadených ľuďmi, ktorých identitu poznáme práveže veľmi dobre.

Médiá zaujali jednoznačné stanovisko - Rusko konalo v rozpore s medzinárodným právom.

Konflikt na Ukrajine bol v Európe jedným z najvýraznejších spúšťačov názorovej polarizácie spoločnosti. Médiá zaujali jednoznačné stanovisko – Rusko konalo v rozpore s medzinárodným právom. No súbežne s tým sa v mediálnom priestore vyrojilo množstvo zvláštnych webov, ktoré prinajmenšom pochybným spôsobom obhajovali rozhodnutia Kremľa. Vytvorilo sa tým antagonické informačné prostredie, zapríčiňujúce nepriehľadnosť diskusie na túto tému a dojem, že v skutočnosti nemôžeme vedieť, čo sa to tam na tej Ukrajine vlastne stalo. Preto sú publikácie ako je táto nie iba vítaným príspevkom do verejnej diskusie, ale aj užitočnou príručkou na orientovanie sa v dejinnom zlome Rusko vs. Ukrajina.

„Ktorý štát má zmysel? Dá sa súhlasiť s tým, že Ukrajina po rozpade Sovietskeho zväzu nemala ideu. Myšlienku ukrajinskej nezávislosti dovtedy pestovala len úzka skupina disidentov. Predtým predstavil ukrajinský národný program historik Michail Hruševskij a jeho historická škola. Idea, z ktorej čerpajú Ukrajinci, má korene v kozáckom hnutí, vymedzovala sa voči Poliakom, Tatárom i Rusom. Dejiny nezničíte, všetko, čo je teraz, je podmienené tým, čo už bolo.“

... na Ukrajine pred Majdanom mohli o našej úrovni korupcie iba snívať. V dobrom!

Pán Duleba oplýva nesmiernymi znalosťami z histórie Ruska a Ukrajiny. Veď nakoniec vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve. Najprv čitateľa uvedie do historického kontextu, osvetlí etnické a iné súvislosti na Kryme a všetko zasadí do rámca súčasného diania. Veď korupcia a mafiánske riadenie štátu je niečo, čo je dobre známe aj nám, Slovákom. No na Ukrajine pred Majdanom mohli o našej úrovni korupcie iba snívať. V dobrom! Pretože pre Ukrajinu sa deväťdesiate roky ešte neskončili. Ak sa toto zmieša s prepojením na Kremeľ, pre ktorý by boli dobré vzťahy Ukrajiny s Európskou úniou veľmi nepríjemné, vytvorí sa nám tu značne výbušná zmes.

Je príznačné, že vo chvíľach kolapsu Sovietskeho zväzu sedel pán Putin kdesi zašitý a plnil si svoju funkciu dôstojníka KGB. Nechcem z tejto recenzie robiť zbierku rozum zastavujúcich absurdít, ktoré sú spojené s konfliktom na Ukrajine a ľudia sú nimi určite už trochu presýtení. Ale ako je možné, že niekto, kto stojí v čele takého obrovského územia, akým je Ruská federácia, dokáže vysloviť akokoľvek „nevinne“ formulovaný sentiment voči predošlému režimu? Vie si niekto predstaviť, že by dnes za najväčšiu geopolitickú katastrofu dvadsiateho storočia označila Merkelová pád Tretej ríše? Veď to je... Veď to je absurdné.

„V prípade Putina sa Jeľcinovi oligarchovia zmýlili. Hľadali sivú myšku, ktorá bude počúvať, ale prerátali sa. Je zaujímavé, že ich na začiatku presvedčil, pretože bez ich dôvery by sa Jeľcinovým nástupcom nikdy nebol stal. Uzavreli s ním dohodu, že do roku 2008 nebude riešiť privatizáciu z deväťdesiatych rokov, ale inak mu dali voľnú ruku. Lenže on si do Kremľa priviedol vlastných ľudí z Petrohradu a začal robiť reformy...“

Každá veľmoc si robí svoju zahraničnú politiku.

Vytrhnutie sa Ukrajiny z rúk medveďa by bolo prínosné nie iba pre ňu samotnú, ale, a toto je veľmi zaujímavé, aj pre východné Slovensko. Kto chce vedieť prečo a ako, mal by si túto knihu zadovážiť. Ale myslím, že je to logické. Akokoľvek môže byť kapitalizmus pre niekoho somarina, tu a teraz by kontakt Ukrajiny so západnou sférou predstavoval stimulujúcu ekonomickú injekciu pre našu východnú oblasť. Rozhodne by tento spôsob stimulácie bol lepší, než je krátkozraké uvalenie viny za všetky problémy východu na neprispôsobivých jedincov z okrajových oblastí miest. Lebo to je bullshit.

Každá veľmoc si robí svoju zahraničnú politiku. Každá veľmoc má vlastnú propagandu, a tú sa snaží dostať medzi ľudí, ovplyvniť ich, získať si ich sympatie, nakloniť si ich na svoju stranu, aby boli voči prešľapom tejto veľmoci aspoň trochu prezieravejší a aby boli ochotní tu a tam privrieť očko, ak sa zachová pokrytecky či neadekvátne. Je to normálne? Asi veľmi nie. Dá sa s tým bojovať. Minimálne na osobnej úrovni. Ale existujú isté limity, kedy boj s takýmto informačným nátlakom už nie je iba vecou osobnej integrity, ale otázkou ľudských životov a smerovania celej spoločnosti. Rozhovor s pánom Dulebom môže potrebu tohto boja umocniť v každom človeku, ktorý si uvedomuje, že svet už sám osebe nie je v poriadku, tak prečo mu ešte pridávať?

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Alexander Duleba
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Premedia
  • Počet strán: 168
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2016
  • Žáner: ostatné
Čítané 1181 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.