Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 31 júl 2016 18:37

Americký cisár

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Dôvodov na to, aby človek opustil vlastný dom, dedinu či mesto môže byť veľké množstvo. Na to, aby opustil rodnú krajinu, už tých dôvodov paradoxne netreba tak veľa, no musia byť o dosť vážnejšie.

V knihe Martina Pollacka sa s niektorými z nich oboznámime bližšie, veľmi blízko, až nepríjemne blízko. Tá nepríjemná blízkosť sa ešte znásobí, keď si uvedomíme, čomu sa vlastne autor rozhodol venovať. Svoju pozornosť upriamil totiž na oblasť Haliče, konkrétne na prostredie haličskej dediny a ešte konkrétnejšie na jej biedu.

Martin Pollack, ako autor, dokáže byť mimoriadne poctivý a oddaný svojej práci. Povolanie historika, publicistu, spisovateľa a prekladateľa ho predurčuje vnímať tému svojho záujmu v kontexte prostredia i historických udalostí. Sprostredkúva tak i archívne materiály spôsobom, ktorý zaručuje jeho textom čitateľnosť. Sám hovorí, že knihu napísal, predovšetkým, vďaka archívom a archívnym dokumentom. Samotný autor vstúpil do povedomia verejnosti knihou Mŕtvy v bunkri. Správa o mojom otcovi, v ktorej vyrozprával príbeh svojho biologického otca, vysokého úradníka nacistického Gestapa.

Približuje osudy konkrétnych ľudí i masy anonymných Haličanov.

Americký cisár je zároveň správou i pripomienkou udalostí, ktoré sa odohrávali na území Haliče (ale nielen na tomto území) na konci 19. a začiatku 20. storočia, a síce ide o masový útek ľudí z Haliče. Chudoba, vlny hladomorov, alkoholizmus, analfabetizmus, zotročovanie, choroby – to sú tie najčastejšie dôvody odchodu, doslova úteku z Haliče. Autor nám približuje osudy konkrétnych ľudí i masy anonymných Haličanov, ktorí sa snažili začať odznova a hľadať šťastie ďaleko od domova. Postupne spoznávame príbehy mužov/otcov i mladíkov, ktorým sa na lístok na „šíf“ poskladala celá rodina, no nezriedka spoznávame celé rodiny, ktoré predali všetko, čo mali a rozhodli sa odísť navždy.

„Absolútna nevedomosť a neslýchaná dôverčivosť národa ochotu odísť iba podporujú. Ľuďom chýbajú akékoľvek predstavy o zemepise. Netušia, či Amerika nie je mesto neďaleko Londýna, nemajú šajn, ako dlho trvá niekam docestovať, nevedia písať ani čítať, listy ani správy nedostávajú, nič si nevedia overiť.“

Odchod však nikdy nebol jednoduchý. Ruka v ruke s odchádzajúcimi sa objavujú i sprostredkovatelia (aj keď toto označenie je viac ako lichotivé), sú to skôr priekupníci, ba obchodníci s ľuďmi. Väčšina z nich zneužíva neznalosť a negramotnosť bedárov a oberá ich aj o to posledné. Z prevádzania a prevážania ľudí sa stáva odporný biznis, na ktorom bohatnú všetci na trase Halič – Osvienčim – Hamburg/Brémy – USA/Argentína/Brazília...

„Pri predaji lodných lístkov si agentúry pomáhajú takzvanými ,telegrafmi´. Obyčajný plechový budík obsluhuje Abraham Landerer, komplicmi nazývaný ,lodný riaditeľ´. ,Riaditeľ´ natiahne budík a nechá ho zvoniť, čím akože vytvára ,telegrafné spojenie´ do Hamburgu alebo až do Ameriky. Potom sa opýta, či sa na palube ešte nájde voľné miesto. Vzápätí budík znova natiahne, aby mohol prijať odpoveď.“

Podmienky sú nezriedka horšie ako tie, kvôli ktorým odišli.

Veľmi skoro si uvedomíme, že človek nie je zviera. Zviera totiž také kruté nedokáže byť. Ľudia zomierajú pred, počas i po dosiahnutí brehov vysnívanej Ameriky. Choroby, nákazy sú liečené zázračnými medicínami (v skutočnosti najlacnejším rumom), ľudia si kupujú lístky, no cestujú na jednej kope, hygiena neexistuje, úcta k človeku detto. Po prekonaní útrap čaká emigrantov zdravotná prehliadka a mnohých kruté odmietnutie a návrat. Ale kam, keď už o všetko prišli? Iní sa dostávajú do baní a oceliarní, kde drú za dolár denne. Podmienky sú nezriedka horšie ako tie, kvôli ktorým odišli. Nasleduje smrť, potupný návrat domov. Ojedinelé prípady úspešných „Amerikánov“ navrátivších do Haliče len stupňujú túžbu po odchode. A priekupníci si môžu medliť dlane znovu, pretože aj napriek procesom a vyšetrovaniu, ktoré sa proti nim viedlo, ich obchod prekvitá ďalej.

Na pozadí týchto skutočností sa odráža ešte jeden fakt, ktorý v súdobej spoločnosti silno rezonoval. Išlo o židovské etnikum, ktoré stálo na oboch stranách rovnako, ako každé iné. Teda boli to aj bedári, aj tí, čo zbedačovali. Je príznačné, že v spoločnosti, tlači i medzi ľuďmi bol fakt, že bol do niečoho zapojený aj Žid, oveľa viac zdôrazňovaný. A to zase dávalo zámienku na nové a nové pogromy.

„V poľských, ukrajinských a nemeckých novinových reportážach sa żyd, schid alebo Jud stanú synonymami pre podvodníckych agentov, ktorí ľahkovážnych sedliakov nechutne podvádzajú a okrádajú. Pritom čachre neorganizujú zďaleka len Židia, do temného biznisu sa zapojili aj poľskí a ukrajinskí roľníci, pisári, farári a popi, dokonca aj colníci a vyšší úradníci, všetci, ktorých lákajú rýchle peniaze.“

Osobitnú kapitolu tvorí obchod s bielym mäsom.

Osobitnú kapitolu tvorí obchod s bielym mäsom. Je zarážajúce, že dievčatá predávala sama rodina, často dievčatá samy túžili po tom, aby sa ich niekto ujal a ony sa tak mohli konečne dostať z neľudskej biedy. Iné však napriek varovaniam naletia kupliarom, sú znásilnené a donútené pracovať ako spoločníčky boháčov, tie menej šťastné ako prostitútky v tých najšpinavších a najzapadnutejších verejných domoch, kde padli do kolotoča dlhov.

O vysťahovalectve a emigrácii som ako človek zaoberajúci sa aj históriou vedela pomerne veľa aj pred Pollackovou knihou, ale jeho reportážny štýl a jazyková zručnosť dodali mojim vedomostiam tváre, mená a človečinu. Paralely, ktoré nájdete medzi emigráciou z Haliče a tou súčasnou zo Sýrie a ďalších krajín sú až mrazivo skutočné. Americký cisár tak získava na aktuálnosti a naliehavosti. Veď kam sme sa to za tých sto rokov vlastne posunuli...?

Ozaj, to, kto ten americký cisár vlastne bol, si prečítate, keď sa rozhodnete siahnuť po knihe, ktorú v kvalitnom preklade Michala Hvoreckého vydalo vydavateľstvo Absynt.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Martin Pollack
  • Národnosť: rakúska
  • Knihu vydalo: Absynt
  • Počet strán: 240
  • Dátum vydania: piatok, 01 júl 2016
  • Žáner: ostatné
Čítané 1942 krát

Napíšte komentár