Vytlačiť túto stránku
pondelok, 02 máj 2016 20:23

Ohniská napätia

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Môžu sa také rozličné a tak veľmi odlišné zoskupenia, ako sú štáty existujúce na území Európy, zlúčiť v jeden funkčný celok? Majú viac čŕt, ktoré ich spájajú alebo tých, ktoré ich rozdeľujú? Táto otázka sa objavuje od vzniku Európskej únie.

George Friedman, americký spravodajský expert a odborník na národnú bezpečnosť, ktorý sám seba vníma ako Američana i Európana zároveň, sa v knihe Ohniská napätia s podtitulom Na prahu krízy v Európe venuje otázke mieru a vojny v Európe. Ak to povieme úplne zjednodušene. Pútavým a zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje historické dianie na našom kontinente a mocenské dohovory štátov. Politika a ekonomika kráčajú ruka v ruke. Zrozumiteľné je to predovšetkým tým, že udalosti odohrávajúce sa počas vojnového obdobia, podáva optikou osobnej rodinnej histórie.

Politika a ekonomika kráčajú ruka v ruke.

Európsky excepcionalizmus/výnimočnosť

Vzhľadom na dve svetové vojny v relatívne nedávnom období nemožno povedať, že by Európa bola niekedy stabilná. Už pred týmito dvoma udalosťami svetového rozsahu ňou zmietali spory a vojny menšieho charakteru. George Friedman na jednej strane rešpektuje a uznáva veľkosť Európy skrze jej kultúru a myšlienkovú filozofiu, na strane druhej ju kritizuje pre jej expanziu a dobyvačné snahy. V knihe však podáva zaujímavý prehľad vývoja sporov medzi viacerými krajinami, počnúc rozvojom moreplavectva a sporom medzi Portugalskom a Španielskom v snahe o post priekopníka v dobývaní sveta, až po aktuálne trenice medzi Valónmi a Flámmi v Belgicku.

„Od roku 1942, keď Kolumbus objavil Ameriku, až do roku 1992, kedy sa rozpadol Sovietsky zväz, prešlo päťsto rokov. V roku 1942 sa objavila na scéne prvá globálna veľmoc a v roku 1992 sa zrútila posledná európska globálna veľmoc.“

Dozviete sa, ako kresťanstvo bok po boku s túžbou po moci a bohatstvom ovplyvňovalo vzhľad sveta, čo mu prinieslo a čo vzalo. Hoci možno práve tieto informácie nie sú pre čitateľa absolútnou novinkou, nechýbajú naopak také, ktoré obohatia všeobecný prehľad človeka.

Devastáciou ľudí, zeme a hodnôt sa Európa zmenila z globálneho stredu na svet chudoby.


Tridsaťjeden rokov

Tridsaťjeden rokov, to je obdobie od začiatku Prvej svetovej (1914) až po koniec Druhej svetovej vojny (1945). Mnohé národy, schované dovtedy do veľkých impériách, získali po prvej svetovej vojne vlastnú štátnosť. Európa sa stala farebnejšou... Ale zároveň aj chudobnejšou, keďže v tomto období prišlo o život, nielen priamo na bojisku, ale často aj ďaleko od neho, približne sto miliónov Európanov. A to už nehovoríme o biede hmatateľnej, ktorá s tým všetkým súvisela.

Devastáciou ľudí, zeme a hodnôt sa Európa zmenila z globálneho stredu na svet chudoby. Ani tí, ktorí prvú či druhú vojnu vyhrali, sa nestali skutočnými víťazmi. Aj ich zasiahla bieda, aj oni sa museli boriť s problémami, ktoré sa následne objavili. George Friedman sa zamýšľa nad absolutizmom najmä Druhej svetovej vojny, ale aj tou ďalšou, ktorá nasledovala, hoci jej charakter bol úplne iný – vojny Studenej.

„Ohromný intelektuálny pokrok vo vede poháňal vpred radikálny skepticizmus, ktorý popieral všetky morálne hranice. Technika, ktorá zmenila svet, vytvorila dosiaľ nepredstaviteľné systémy zabíjania. Dôsledkom nadvlády nad svetom boli nekonečné konflikty. Každý akt veľkosti obsahoval semienko katastrofy.“

Ohniská napätia

Konflikty sa opakovane objavujú na tých istých miestach. Prikrýva ich len pláštik civilizácie, ale ten často nestačí a neochráni nikoho. Tam, kde to kedysi vrelo, to možno aj dnes ešte tlie a stačí mala iskrička, aby svet opäť vybuchol. Naozaj stačí tak málo? Naozaj sme dobyvační, nenásytní, pahltní, majetnícki, konfliktní, bojachtiví, ovládaní mocou a peniazmi? Naozaj chceme mať všetko a najlepšie hneď? Čo by sa stalo, ak by sa Európska únia ako inštitúcia rozpadla? Autor sa nad tým všetkým zamýšľa a hľadá odpovede v histórii, ktorú máme všetci spoločnú. Nie je práve optimistom, hoci v konflikt v rozsahu druhej svetovej vojny neverí.

Európa je schopná dobyť svet, nie však samu seba.

Niektoré ním definované ohniská napätia ma prekvapili, iné sú „viditeľné aj voľným okom“. Túžba po samostatnosti a svojprávnosti ako základ štátu je v Únii čiastočne potlačená. Každý štát sa musel niečoho vzdať, aby niečo iné mohol dostať. Je však tento účtovnícky vzťah má dať – dal vyvážený? Stačí to na to, aby sa udržal status quo? Alebo budeme o chvíľu svedkami ďalšej ľudskej katastrofy?

„Môžeme si odpustiť, môžeme sa tváriť, že sme zabudli, ale spomienky, strach a nevraživosť sa nikdy celkom nevytratia. A ak sa situácia vyostrí, čo sa raz za čas môže pritrafiť hocikde, spomienky sa znovu vyroja a spolu s nimi strach a nevraživosť. Európania si myslia, že k tomu už nemôže dôjsť. Snažia sa zabudnúť na Juhosláviu a Kaukaz. Bagatelizujú Ukrajinu. Ale staré zvyky sa dajú len ťažko vykoreniť.“

Ohniská napätia od Georga Friedmana je závažná kniha. Vyvoláva obavy, kladie otázky a odpovede len naznačuje. Núti rozmýšľať, otvára myseľ pri pohľade na neznáme súvislosti. Historici možno všetko to, o čom v nej Friedman píše, poznajú, no vzhľadom na použitý jazyk a uchopiteľnosť povedaného, je vhodná skôr pre tých, ktorí sa radi vzdelávajú kvôli svojej vlastnej potrebe. A ktorí možno nechcú byť prekvapení tým, čo nám budúcnosť prinesie.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: George Friedman
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 357
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: ostatné
Čítané 1044 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová