Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

piatok, 15 apríl 2016 15:47

Ako sa stať Parížankou... nech žijete kdekoľvek

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Snobská, nedbanlivo elegantná, prirodzená, pôvabná... jednoducho dokonalá. A v jednoduchosti impozantná. Taká je pravá Parížanka. Byť ňou je snom nejednej „obyčajnej“ ženy, byť s ňou je snom nejedného muža. V čom tkvie ich čaro?

Pýtate sa, prečo by sa nejaká žena túžila stať Parížankou, keď žije napr. na Slovensku? Podľa autoriek to nie je žiadny problém. Najznámejšie Parížanky totiž vôbec neboli Francúzsky (ony sa v Paríži nenarodili, iba sa tu prerodili) – Mária Antoinetta, Josephine Baker, Romy Schneider či Jane Birkin (pre tých neskôr narodených, ide o známy „uvzdychaný hlas“ z eroticky šteklivého, notoricky známeho duetu so Sergeom Gainsbourgom – Je t´aime, moi non plus). Francúzsko si ich privlastnilo a ony mu túto „láskavosť“ patrične oplácali. Aká je vlastne žena, ktorú možno považovať za typickú Parížanku?

Buď vždy a za každých okolností žiaduca!

Štvorica priateliek a Parížaniek na slovo vzatých napísala akéhosi sprievodcu návykmi, zvyklosťami, vlastnosťami, správaním sa žien, ktoré môžeme označiť príslovečným – Parížanka. Na 270 stranách prejdú celý váš pracovný, súkromný, a veru aj intímny život – naznačia vám, čo robíte zle, v čom sa treba zlepšiť, ale najmä – ako na to. Hlavným heslom, ktoré si treba hneď na začiatku stanoviť je – buď stále žiaduca. Či v práci, či doma za sporákom, cez víkend pri upratovaní, alebo pri „zbieraní“ detí zo školy. A prečo? No lebo človek nikdy nevie.

„Vo Francúzsku sa len zriedka stretnete s tým, že by si žena ešte pred tridsiatym piatym rokom dala upraviť tvár. Nepriateľstvo vráskam vyhlasujú zvyčajne okolo štyridsiatky, najčastejšie pomocou kyseliny hyalurónovej alebo botoxu. Po týchto predbežných zákrokoch trpezlivo čakajú do päťdesiatky, až potom začnú uvažovať o prvých lokálnych liftingoch: úprave viečok, vačkov pod očami alebo vrások okolo úst. V šesťdesiatke rozmýšľajú o možnosti, ktorá sa nazýva čiastočný lifting.“

Budete prekvapené, ale autorky rúcajú mýty o tom, že Parížanka je žena v plášti, diktuje módu, na ústach má výrazný červený rúž a v ruke cigaretu. Jej umenie spočíva v tom, že nedostatky považuje za prirodzené, a tak sa podvedome vytrácajú. Všetko, čo sa na prvý pohľad zdá byť na nej zvláštne, naopak, udáva trend. Strapaté vlasy, zasnený pohľad, ležérne oblečenie – to je súbor dokonale premyslených drobností, vytvárajúcich jeden harmonický celok.

Parížanka zostáva dámou za každých okolností.

Ako sa stať Parížankou je milou publikáciou, kde nájdeme takmer všetko. Rady, ako sa obliekať, ako sa zachovať v bežných situáciách, ako sa popasovať s problémami v partnerstve, ale aj rôzne aforizmy, tipy na dobré knihy či filmy z francúzskeho prostredia (samozrejme, mimo francúzskej proveniencie). Priestor si však našli aj epizódky z parížskeho života, pravé originálne francúzske recepty – pre šikovnú i menej šikovnú gazdinku, tipy na starostlivosť o svoju krásu či adresár užitočných miest – reštaurácia, kde by sme mohli ísť s milencom a reštaurácia, kde zájsť so starou mamou. Jednoducho – všetko užitočné. Aj pätnásť dôležitých slov, ktoré si správna Parížanka pamätá.

„A tá troška je droga rozpaľujúca predstavivosť. Prebúdza túžbu mužov dozvedieť sa viac, započúvať sa do jej príbehu, preniknúť jej zónou mlčania, strhnúť z nej blúzku. Parížanka sa ponúka s eleganciou a tajomstvá svojho nahého tela odhalí len málokomu. Je veľa mužov, ktorí sú pripravení vrhnúť sa jej k nohám len preto, aby jej vyzuli lodičky. Taká troška. Nič viac.“

Prekvapí vás možno zistenie, že pravá Parížanka si vyberie parfum do tridsiatky a je mu verná ďalších tridsať rokov, že Parížanka neuznáva estetickú chirurgiu (ale v nevyhnutných prípadoch vie, samozrejme, urobiť výnimku), že radšej prepáči neveru s jednorazovkou, ako dlhodobý mimomanželský vzťah, ako matka je egoistická a bohémskeho života sa nevie vzdať ani s tým „uzlíčkom“ navyše. Parížanka zostáva dámou za každých okolností (áno, aj keď to preženie s počtom pohárov svojho obľúbeného červeného), menej je pre ňu vždy viac a robí všetko pre to, aby nebola plouc (výraz Parížanky pre obyčajné správanie bez šarmu, takmer vulgárne).

Záleží na vkuse každej z nás.

Pre niektoré ženy však môže byť knižka veľkým sklamaním. Najmä ak očakávajú, že po prečítaní sa stanú skutočnými Parížankami. Že budú vyzerať presne tak neodolateľne, ako si vo svojej fantázii vysnívali. Na pobavenie alebo pre zaujímavosť ju môžem odporučiť. Mňa osobne však tento „návod, ako na to“ veľmi nezaujal, ale zase nemôžem povedať, že som sa nič nové nedozvedela. S viacerými radami sa však vôbec nestotožňujem – bohémsky život si viem predstaviť, ale že by som chodila na večierky a s pohárom šampanského sa prizerala na to, ako moje dieťa spí na nejakej pohovke a pritom by som sa tešila, aké úžasné dobrodružstvá moje dieťa prežíva – tak to veru ďakujem, neprosím. V našich končinách by to aj tak zaváňalo sociálkou. Rovnako ma nepresvedčili o tom, že nosenie čiernej bielizne pod bielou blúzkou pôsobí ako dva lahodné tóny na hudobnej partitúre – podľa mňa to vždy bude nevkusné.

Viem si predstaviť, nechať sa niektorou radou inšpirovať, niečoho sa držať, ku knihe sa vracať, alebo si ju čítať pri popíjaní kávy..., ale realisticky nevidím, že by sa niektorá žena ňou chcela skutočne riadiť – u nás by sa na ňu pozerali asi zvláštne. Na druhej strane – vytŕčala by z radu, zo šedého priemeru, a práve to je cieľom skutočnej Parížanky. Záleží asi na vkuse každej z nás.

Ďaľšie informácie

Čítané 2272 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.