Vytlačiť túto stránku
sobota, 05 marec 2016 17:28

Wilsonov

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Wilsonov – malebné mestečko na Dunaji, v 20. rokoch 20. storočia s ešte zachovalým historickým jadrom i židovskou štvrťou. Mesto, kde každý každého pozná a kde sa aj cudzinec cíti ako doma. Idylické, priateľské, pokojné. Teda aspoň do času, kedy ním neotrasie séria brutálnych vrážd s okultným nádychom.

Dóm svätého Martina, neologická synagóga, pyšný hrad na vysokom brale či Martinský cintorín. Podobnosť s dobovou Bratislavou čisto náhodná? Veru nie, hovoríme o niekdajšom hrdom Prešporku, ktorý sa však po veľkej vojne nepripojil k Slovensku, aby sa tak stal súčasťou 1. ČSR. Wilsonov je otvorené a nezávislé mesto, patriace k Európe. Jeho politickému i inému smerovaniu udáva trend osoba, ktorej meno nosí. Mesto je síce súčasťou kozmopolitnej Európy, no istá (možno zakódovaná) malosť, malomeštiackosť a provinčnosť mu naďalej zostala. A nie je to len dojem amerického vyšetrovateľa.

Wilsonov je síce súčasťou kozmopolitnej Európy, no istá malosť a provinčnosť mu naďalej zostala.

Zbierku Wilsonov tvoria okrem nosnej novely s názvom Najhorší zločin vo Wilsonove (áno, čitatelia Hvoreckého Lovcov & zberačov vedia, o čom je reč) aj ďalšie tri príbehy. Fater – krátke črty zo života istého spišského starého otca a jeho netradičný vzťah s vnukom, v ktorých Hvorecký nezaznamenáva len spomienky chlapca, ale prostredníctvom nich rozpráva aj príbeh našej malej krajiny. Zatuchnutosť v spoločnosti narúša švihák starý otec, ktorý sa však často a v rôznych situáciách ukazuje ako darebák. Pekné, milé, ale... Hvorecký vie byť zručný remeselník.

„Je to priam učebnicový príklad. Vrah z nej vysal všetku krv. Zatiaľ je isté iba to, že ide o mysticizmus krvi. Odrezaný palec predstavuje zrejme miestnu zvláštnosť na vyčlenenie skupiny posadnutých. Zasvätenec sa tým zbaví všetkého spoločenského, uvedomí si sám seba a pripravený skúsenosťami vôle sa stáva snúbencom tradície. Uzavrie sa nový kruh nepretržitého reťazca myšlienky.“

Dobový obraz Bratislavy modeluje prostredníctvom až encyklopedických informácií.

Ďalší príbeh, Alžbeta Druhá – neobyčajné rozprávanie o jednej obyčajnej premiére hry v Národnom divadle a ešte neobyčajnejšom bankete po nej a napokon posledná, Pod hradnou skalou – trošku nejednoznačný a trošku mätúci príbeh o láske, hľadaní a vášni spojenej s hudbou. Všetky príbehy sa bezprostredne dotýkajú Bratislavy, resp. jej centra. V príbehu Fater tvorí pozadie, z ktorého sa starý otec snaží dostať, akoby ho tam niečo dusilo, v Alžbete Druhej nám zas Hvorecký ukazuje Bratislavu ako mesto súčasnosti, poodkrýva zákulisie kultúry a jej prepojení s neďalekou Viedňou. V poslednom príbehu sa zase tí, čo to nepoznajú, môžu zoznámiť s priestormi, ako samotný názov uvádza – pod hradnou skalou.

Najhorší zločin vo Wilsonove sa stal i literárnou predlohou pre úspešný film Wilsonov. Ten som ešte nevidela, možno aj z obavy, že by mi mohol pokaziť dojem z prečítaného. Námet je skutočne atraktívny. Vo Wilsonove sa v krátkom časovom slede stanú záhadné vraždy, s riešením ktorých si našinec nevie dať rady. Na pomoc teda prichádza fundovaná posila z Ameriky – detektív Aaron Food. Detektív hneď vie, koľká bije, odhalí páchateľa/páchateľov a do rázneho riešenia týchto „problémov“ zasvätí aj miestneho poručíka, nádejného vyšetrovateľa Jozefa Eisnera.

„Vy si zrejme neuvedomujete, v akej situácii sa Wilsonov nachádza! Toto nie je Amerika! Nezávislým a otvoreným mestom sme necelé štyri roky. Náš prípad predstavuje dejinný precedens, ale my chceme a budeme patriť k Európe! Až teraz sa nám podarilo uväzniť Vavra Šrobára. Zradcovia Juriga a ten rusofil Janoušek nám stále behajú po uliciach, poburujú proti Západu a vzývajú Prahu a Moskvu! Viete, koľko tu máme špekulantov, špicľov, proletárov?“

Dobový obraz Bratislavy/Wilsonova modeluje Hvorecký prostredníctvom až encyklopedických informácií. Teda tak, ako to len on (a ešte Marcel Merčiak) vie. Tých, ktorým ide o príbeh, množstvo informácií bude otravovať a tí, ktorí by chceli spoznať mesto pred tradične citlivým zásahom súdruhov do urbanizácie, majú kde začať.  

Hvorecký sa na Bratislavu pozerá s nadhľadom, bez patetických zvratov.

Nemusíme sa báť označiť novelu za akýsi gotický horor, takmer ako vystrihnutý z príručiek o exorcizme. Odporúčam len pre silné povahy a silné žalúdky, čitateľom, ktorí sa radi boja. Zabudnite na idylické prechádzky starým Prešporkom a pokiaľ k tomu navyše čakáte nejakú klasickú detektívku – knihu ani neotvárajte. Naturalistické scény a opisy, boje s nekromantmi a vyháňanie diabla, vzývanie anjelov – aj toto je Najhorší zločin vo Wilsonove.

Najnovší prírastok do Hvoreckého portfólia možno vnímať aj ako akúsi splátku mestu, v ktorom dnes žije a pôsobí. Z knihy cítiť vrúcny vzťah k mestu, zároveň nemožno uprieť schopnosť pozerať sa naň s nadhľadom a bez patetických zvratov. Pestrosť textov dáva prísľub, že si v nej to svoje nájdu mnohí z vás. A ešte jedna vec: z počutia viem, že zhliadnutie rovnomenného filmu takmer vôbec neovplyvní vaše čítanie.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Michal Hvorecký
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 160
  • Dátum vydania: utorok, 29 september 2015
  • Žáner: ostatné
Čítané 1151 krát

Súvisiace položky (podľa značky)