Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

utorok, 16 február 2016 20:00

Vojna nemá ženskú tvár

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Tisíce príbehov o krvi, strachu, smrti či beznádeji. Ale aj stovky metrov nahratých kaziet o láske, svadobných šatách ušitých z obväzov, to všetko o jednej téme – vojne. Avšak ženskými očami.

Je obdivuhodné, keď niekto dokáže autenticky, ba až neznesiteľne presne zachytiť to, čo iný človek povie. No počúvať, pochopiť a interpretovať mlčanie, to chce odvahu a najmä silu prehrýzť sa silnými emóciami a dostať to podstatné na papier. Veľká vďaka Svetlane Alexijevič a jej nespočetným návštevám vojačiek – veteránok.

Akosi málo sa spomínajú šedé eminencie vojakov – ženy, matky, dievčatá.

Vojnové príbehy na nás vyskakujú z kníhkupectiev veľmi často. Niektoré sú vymyslené, doplnené o poriadnu dávku fantastiky, iné tnú do srdca svojou pravdivosťou a poniektoré sa len ako vojenské tvária. Vojna už nabrala na seba toľko podôb, no jedno je stopercentné a sakramentsky trefné: Vojna nemá ženskú tvár. Väčšinou totiž čítame o chlapoch – hrdinoch, o ich úžasnom sebazaprení a obetavosti brániť svoju vlasť aj napriek zraneniu. Akosi málo sa spomínajú šedé eminencie vojakov – ženy, matky, dievčatá.

„S vyznamenaniami sme sa nepretŕčali. Muži, tí áno, boli víťazi, hrdinovia, kandidáti na ženbu, bola to ich vojna, ale na nás ľudia hľadeli celkom inak. Úplne inak... Poviem vám, vzali nám víťazstvo. Potichu ho vymieňali za obyčajné ženské šťastie. Víťazstvo si s nami nerozdelili. A mrzelo nás to... Nerozumeli sme tomu...“

Prečo šli do vojny?

Ak nechcete čítať jeden príbeh, ale tisíce, hoci o jednom a tom istom, no na veľa rôznych spôsobov, nech sa páči, vezmite si do rúk túto knihu. Nečítajte rýchlo, pripravte sa na bolesť. Autorka navštívila obyčajné neobyčajné ženy, ktoré sa s ňou podelili o svoje príbehy z vojny. Prečo sa rozhodli bojovať, prečo vymenili pokoj domova a matkinu náruč za prebdené noci v zákopoch a vôňu krvi?

Na prvý pohľad pôsobia jednotlivé rozprávania bežne. Ale stačí si len uvedomiť, že sú do poslednej bodky pravdivé a poznačené rokmi mučenia a hneď sa z nich stávajú biče, ktoré čitateľa možno trochu trýznia, no ukazujú mu pravdu. Pravdu o tom, prečo sa po vojne niektoré ženy nikdy nevydali, prečo neznesú červenú farbu a prečo bolo jednoduchšie odísť do boja ako vrátiť sa z neho späť.

Sú do poslednej bodky pravdivé a poznačené rokmi mučenia...

Som veľmi rada, že autorka oslovila nežnejšie pohlavie. Vojna a ženy akosi nejdú dokopy a keď aj hej, tak ženy ostávajú v pozíciách zdravotných sestier, spojárok, kuchárok. Áno, aj ich príbehy sú v knihe ukryté, ale krásne jednoducho, no úplne presne opisujú svoje vojenské roky aj ženy, ktoré to dotiahli na ostreľovačky, rotné, protilietadlové delostrelkyne, prieskumníčky...

„Ráno otváram svoju poštovú schránku...
Dostávam toľko osobnej pošty ako vojenská správa alebo múzeum:
- Srdečný pozdrav posielajú letkyne pluku Mariny Raskovovej...
- Píšem Vám v mene partizánok brigády Železňak...
- Pozdravujú vás odborárky z Minska...
- Vojačky tylového oddielu Vám chcú oznámiť...
Moje adresátky reagujú na prosby o rozhovor priaznivo, dosiaľ ma iba niektoré rozhodne odmietli:
- Nie, je to už ako strašný sen. Nevládzem! Nechcem!“

Tie slová nepotrebovali úpravy

Ženy to vyrozprávali ako vedeli, a aj preto sú ich výpovede tak nasiaknuté citmi, že doslova ešte aj teraz cítite ich strach, bezmocnosť, ale aj hrdosť či obrovský smútok, keď spomínajú na roky vojny. Postupne sa autorke ozývali ďalšie a ďalšie ženy z vojny, aby ich vypočula, aby ich pochopila a pomohla im vyrozprávať sa z tej hroznej doby, kedy vedeli za čo bojujú, no nevedeli, kedy prestanú a či sa tohto konca dožijú.

Táto kniha dokázala, že netreba slávneho človeka, zvučné meno alebo neuveriteľný príbeh, aby nás čítanie chytilo (nielen za srdce). Je tu asi všetko, čo nesmie chýbať v jednej knihe, hoci tú pravú dejovú líniu by ste v stránkach hľadali márne. O to viac kniha dovoľuje bežným ľuďom pochopiť, prečo sa treba tešiť zo života, nestresovať sa pre maličkosti a prečo si treba zachovať ľudskú tvár navždy.

Prežili a prekonali strach!

„Kde je naše letectvo, kde sú naše tanky? To, čo lietalo, plazilo sa, dunelo – všetko bolo nemecké.
Takú ma zajali... Posledný deň pred zajatím som si zlomila obe nohy. Ležala som a močila som pod seba. Netuším, akými silami som sa odplazila do lesa. Náhodne ma zobrali partizáni...
Je mi ľúto tých, ktorí si túto knihu prečítajú, aj tých, ktorí si ju neprečítajú...“

Krásne výpovede, hoci často boli plné zverstiev. Viem, je to nelogické, ale keď si uvedomíte, že každý jeden riadok vám rozpráva niekto, kto na vlastnej koži zažil neistotu, či sa dožije rána, pochopíte, že práve to, že nám to tieto ženy vyrozprávali, je dôkazom toho, že to prežili. Prežili a prekonali strach a rozpovedali prakticky cudziemu človeku a potom miliónom čitateľom o najdesivejších chvíľach ich života.

Čítanie sa dá dávkovať aj postupne, pár strán každý deň a aj tak sa v knihe nestratíte. Páčili sa mi nedokončené výpovede, slová, ktoré rozprávačky hovorili iba autorke a ktoré mohla kvôli plynulosti výpovedí vyškrtnúť, no ona ich nechala presne tam, kde boli. Aj preto je táto kniha oprávnenou držiteľkou Nobelovej ceny za literatúru za rok 2015. Ponúka ľudské príbehy, ženský pohľad na svet, dokonca aj tam, kde by ste to nepovedali. Túto výbronú knihu preložili Ondrej Marušiak a Marek Chovanec.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Svetlana Alexijevič
  • Národnosť: bieloruská
  • Knihu vydalo: Absynt
  • Počet strán: 360
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: dokumentárna próza
  • Poznámka: Oproti prvému vydaniu z roku 1990 ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny.Preklad: Ondrej Marušiak, Marek Chovanec.
  • ISBN: 9-788097-182359
Čítané 2547 krát
Viac z tejto kategórie: « Sibyla Som mama »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.