Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

streda, 20 január 2016 15:33

Dementi

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Priznávam sa. Banáša nemusím. Neviem prečo, racionálne zdôvodnenie to nemá, ale je to tak. Dá sa s tým však žiť.

Práve preto, že Jozef Banáš na mňa pôsobí značne zmiešaným dojmom, nikdy som od neho žiaden román nečítala. Keď som však dostala knihu Dementi, nemohla som cúvnuť a tváriť sa, že tento človek neexistuje. Časť z neho totiž bola odrazu na mojej poličke.

Jozef Banáš vo vysvetlení namiesto úvodu zdôvodňuje, prečo túto knihu napísal. Vníma ju ako správu o stave republiky, aj keď celkom inú, ako obvykle servíruje svojmu ľudu prezident. Zdôrazňuje najmä dôležitosť humoru, preto som sa nevedela dočkať, kedy konečne ten humor príde. Prvých dvadsať strán som sa nezasmiala ani raz. Hovoril/písal všetko veci, ktoré som už videla/čítala/počula niekde inde. Tak som si povedala, že možno len nemám zmysel pre humor.

...správa o stave republiky...

„Slovensko navštevujú turisti zo všetkých kútov sveta. Najčastejšími kútmi, z ktorých k nám prichádzajú, sú české kúty. Českí turisti sú, žiaľ, po kamzíkoch a svišťoch tretí najohrozenejší živočíšny druh vo Vysokých Tatrách. Masovejší úhyn českých turistov sa začína obdobím padania lavín.“

Podotýkam, že na túto knihu je potrebné vhodne sa naladiť. Číta sa pomerne ťažko, keď ste predtým bojovali o život v neľútostnom krváku, alebo o zdravý rozum v psychologickej dráme. Dementi totiž nie sú príbehom. Sú to krátke úvahy a rozprávania na rôzne témy. Všetky sa však týkajú nás, Slovákov, a našej rodnej krajiny.

A potom to prišlo. Mykalo mi kútikmi, občas z hrdla vybuchol chichot, neveriacky som krútila hlavou. Postupom času som bola čoraz menej nasratá (ospravedlňujem sa, je to však výraz používaný samotným autorom a je veru adekvátny) a čoraz častejšie som sa pri knihe uškŕňala. Priznávam sa. Banáš ma napokon bavil. Zaujímavosti o Slovensku podchytil s humorom, aj o vážnych veciach dokázal napísať ľahkovážne, no nie znehodnocujúco. Jednoducho je lepšie sa zasmiať, keď neviete, kam z konopí, ako si pestovať hlavybôľ a trápiť sa s vecami, ktoré aj tak nevyriešite...

Štyri roky v politike sú pre neho nevyčerpateľnou studnicou anekdot, príbehov a postrehov

„Mnohí Slováci svoju nahnevanosť zamaskovali bohatými bradami. Podľa počtu bradáčov sa dá usudzovať, že „najnasratejší“ boli Slováci v časoch štúrovcov. Dnes brady, prípadne dlhšie neoholené strnisko začínajú byť typickým slovenským mimoslovným výrazovým prostriedkom. Z uvedeného vyplýva, že Slovenky sú permanentne v pohode.“

Označuje sa za bratislavského lokálpatriota, no chváli napríklad aj Košice. Hoci ho podozrievam z toho, že to robí len preto, aby Košičania, v širšom zmysle zastupujúci Východniarov, ostali doma a Bratislavu nechali Bratislavčanom. Pri písaní si pomáha napríklad aj úplne serióznymi a vedecky podloženými dôkazmi z neziskovej, nevládnej, nezaujatej (a preto neexistujúcej) agentúry Hokuspokus. Vytvára si vlastné prieskumy verejnej mienky na špecifické témy a verte, že stoja za to.

Banáš bol chvíľu aj v politike. Napriek tomu, že vo vrcholnej politike nestrávil ani celé štvorročné obdobie, zdá sa, že tie štyri roky sú pre neho nevyčerpateľnou studnicou anekdot, príbehov a postrehov. Jeho politické bonmoty začínajú v realite, prechádzajú cez scifi a fantasy a podľa témy a momentálnej nálady končia: a) v realite, kde aj začali, b) vo fikcii, c) v rozprávke alebo d) v humoreske. Možno by si to všetci Slováci mohli vyskúšať, byť štyri roky poslancom Národnej rady, a následne by bolo na svete smiechu oveľa viac.

Priznávam sa. Banáš ma napokon bavil.

Nepochybne zaujímavý je aj Banášov algoritmus vlastenectva prejavujúci sa pri športových stretnutiach, najmä pri futbale a hokeji. Ponúkam skrátenú verziu, oplatí sa však prečítať si celý proces. V knihe ho nájdete na strane 74:

„0:0 – povzbudzujeme, opatrné vlastenectvo trvá
1:0 – povzbudzujeme intenzívnejšie, vlastenectvo sa stupňuje, ešte sedíme
2:0 – povzbudzujeme nadšene, vlastenectvo nás zdvihne zo stoličiek (...)
2:4 – povzbudzujeme súpera, na vlastných pískame, dávajúc demonštratívne najavo, že my s tými babrákmi v bielo-modrých dresoch nemáme nič spoločné.“

Celkovo by som knihu Dementi označila ako filozoficko – optimisticko – ironicko – humoristicko ladené dielo. Je evidentné, že autor má rozsiahle znalosti slovenskej histórie, pozná však aj veľa tzv. „pikošiek“ a špecifickým spôsobom to všetko spája, čím vytvára unikátny guláš. Mne chutil. A bude aj vám, ak máte chuť na niečo ľahké, akurátne okorenené a jemne pikantné.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jozef Banáš
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 252
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: ostatné
Čítané 1514 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Vyliečte sa s anjelmi Hodina vlka »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.