Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

pondelok, 28 december 2015 21:23

Šče ne vmerla i ne vmre

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Skutočné udalosti vyrozprávané bez prikrášľovania či zjemňovania. Sledovali ste konflikt na Ukrajine? Prečítajte si verziu ukrajinského spisovateľa, básnika a hudobníka Jurija Andruchovyča, ktorá vám povie všetko presne tak, ako sa skutočne stalo.

Rozhovor je asi najlepším spôsobom, ako sa niečo dozvedieť. Ak ste dobrý v kladení otázok, budú aj odpovede uspokojivé. Poľský novinár, spisovateľ a reportér Paweł Smoleński je v tom expert. Podarilo sa mu nielen vyspovedať človeka, ktorý konflikt na Ukrajine zažil na vlastnej koži, ale do toho všetkého dal celej knihe príbeh. Príbeh o skutočnosti, príbeh, v ktorom si často musíte pripomínať, že naozaj išlo o reálnu udalosť.

„Neviem, kto koho prvý postrčil, potiahol, udrel. Pribehli sme, keď už to vrelo. Ale jasne som cítil, že Majdan musel niečo urobiť, lebo inak by sme sa pohrúžili do strašného marazmu, nemoci. Keby sa nič nestalo, mnoho ľudí by si priznalo, že ich doterajšia snaha nemá význam, oni protestujú a Janukovyč si aj tak robí, čo chce.“

Príbeh, v ktorom si často musíte pripomínať, že naozaj išlo o reálnu udalosť.

To, čo sa dialo na Ukrajine koncom roka 2013, a aj oveľa neskôr, určite všetci zachytili. Písalo a vysielalo sa o tom viac než dosť. Boli to informácie z agentúr, z vládnych kruhov, z domácich a zahraničných médií. Niektoré fakty boli možno pozmenené, pretvorené. Kto však vedel, čo je pravda, čo ruská propaganda a aké je európske chápanie nášho východného suseda? Teraz si o tom konečne môžeme prečítať a utriediť si myšlienky.

Rozprávanie z druhej strany

Nepatrím medzi ľudí, ktorí dopodrobna sledujú dianie na medzinárodnej scéne, hoci sa mu nevyhýbam, no konflikt na Ukrajine, a všetko to, čo sa stalo na Majdane, som neprehliadla. Teraz som však nazrela na udalostí, ktoré ukončili nejeden život z druhej strany. Zo strany človeka, ktorý tam naozaj bol, prípadne bol v kontakte s ľuďmi, ktorí sa deň čo deň zhromažďovali, aby hájili svoj názor.

„Zrazu okolo poludnia, keď sa správy o streľbe rozšírili do celého sveta, zvoní prvý telefón a potom ďalší a ďalší, začína sa koncert pre niekoľko desiatok zvonení, znie kakofónia rôznych zvukov. Ona dvíha tie telefóny zaradom, ale kým povie ,Je mi ľúto, nežije. Zabili ho,´ musí stisnúť nejaký kláves a pozrieť na displej. Má toho dosť, lebo na prvom, druhom, treťom, ďalšom displeji svieti slovo ,mama´. Plače, ale nemôže preukázať slabosť, cíti sa zle, nechce tú prácu, ale vie, že ju musí urobiť.“

Určite vám zmení názor na to, čo sa dialo na Ukrajine, aj na samotný štát.

Nie je to rozprávka o šľachetných rytieroch, ktorí zachránili kráľovstvo od zlého panovníka a vďaka svojmu dobrému srdcu porazili zlo. Je to rozprávanie, často zamyslenie a opisovanie krutých a zákerných represálií, je to o živote obyčajných ľudí, ktorí neváhali položiť život za to, v čo verili. Je to drsné, podávané bez servítky. A určite vám toto rozprávanie zmení názor na to, čo sa dialo na Ukrajine, aj na samotný štát.

Je dobré, ak niekto „na plnú hubu“ povie to, čo si všetci myslia. Jurij Andruchovyč, ktorý väčšinou rozpráva, si nekladie servítku pred ústa. Nemá na to dôvod. To, že je realita krutá a často zvrátená si žiada, aby boli veci povedané priamo. Odpovedá drsne, no práve to chceme. Chceme počuť, čo si obyčajní ľudia mysleli, čomu verili a čo ich sklamalo. Osobne som veľmi prehodnotila správy, ktoré sa ku mne dostali z médií. Začala som chápať vznik konfliktu, aj to, čomu Majdan veril a vyjasnili sa mi v hlave veci aj okolo zatknutia Julie Tymošenkovej a úteku Janukovyča. Dostala som veľmi reálny obraz o tom, čo dokáže hlas ľudu a že všetky populistické kecy budú vypískané. Dôležité je len to, čo naozaj prinesie výsledky. A výsledkom je sloboda.

Otázky autora boli významnou súčasťou celého rozprávania.

Výborné otázky od výborného novinára

Miestami skeptické, inokedy ironické či zamyslenia hodné – otázky autora boli významnou súčasťou  celého rozprávania. Naozaj, tie otázky boli rovnako dobré ako samotné odpovede. Nabádali, komentovali situáciu, ale boli veľmi ľudské, múdre a živelné – skutočne dobre sa čítali. Umenie pýtať sa je rovnako dôležité ako umenie počúvať, premýšľať a následne odpovedať. Úprimne.

„Možno preto, lebo v takých situáciách majú ľudia šancu byť lepší a chcú byť lepší. Janusz Głovacki veľmi rád rozpráva veselú, ale predovšetkým neobyčajne dramatickú situáciu zo štrajku v gdaňskej lodenici z roku 1980. Vládne prohibícia, ženy prinášajú štrajkujúcim jedlo a jedna ukryla do desiaty fľašu pálenky pre muža. Štrajková hliadka fľašu nájde a chce ju zhabať a baba kričí: ,Nechajte, on je alkoholik, musí piť.´ A vtedy ten muž so skutočným utrpením v tvári berie fľašu a vylieva na zem.“

A presne taká je celá kniha. Úprimná, často zatne až do kosti, ale len tak asi pochopíme, čo sa dialo neďaleko, vo vedľajšom štáte, no bolo akoby na míle vzdialené.  

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Paweł Smoleński
  • Národnosť: poľská
  • Knihu vydalo: Absynt
  • Počet strán: 176
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: ostatné
Čítané 941 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.