Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 04 október 2015 07:04

Reprodukcia času

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Niekedy je to najjednoduchšie a najobyčajnejšie zároveň tým najúžasnejším.

Útla knižka Etely Farkašovej pod názvom Reprodukcia času obsahuje sedem poviedok. Neohúria fantáziou, dejovými zvratmi alebo zápletkou. Naopak. Sú úplne jednoduché, plné udalostí, ktoré zažíva ktokoľvek z nás, a práve preto ich vieme dokonale pochopiť a precítiť. Ony sa s nami tak akosi rozprávajú, pozývajú k vnútornému dialógu, a to je ich najväčším čarom.

Na svet sa dívame očami jednotlivca. Takého obyčajného a všedného, že za iných okolností by sme si ho ani nevšimli. Každý z nás prežíva svoje vlastné drobné výhry a prehry. Kto môže rozhodnúť o ich váhe či hodnote? Kto si trúfa súdiť? Pre každého z nás je dôležité niečo iné, určiť poradie dôležitosti je preto individuálnou záležitosťou.

Poviedky Etely Farkašovej pozývajú k vnútornému dialógu...

Človeka čosi trápi. Človeka plachého a nepriebojného. Zamýšľa sa nad svojimi bežnými dňami, ktoré plynú jeden za druhým bez akýchkoľvek výkyvov. Tento fakt však prijíma s vnútorným uspokojením, s konštatovaním, že žije tak pokojne, ako vždy chcel. Dni logicky nasledujú, päť dní práca, dva dni víkend. Vie, čo bude raňajkovať, aj kedy si zahrá karty. Vie všetko, pretože to má nalinajkované. Nemá rád zmeny. Životom ide rovnou cestou, na ktorej pozná každú zákrutu. No ozýva sa minulosť. Trápi ho čosi, čo sa udialo pred desiatkami rokov a čo má presah aj do prítomnosti. Čo urobil, že preto nemôže spávať? Hanbí sa za to, hoci by si to ani sám pred sebou nepriznal? Evidentne sa vždy staral len sám o seba. A to, čo sa ako výčitka ozýva dnes, je fakt, že kedysi komusi odmietol pomôcť. Z jediného dôvodu – pretože by to narušilo jeho pohodlný stereotyp.

Kedysi komusi odmietol pomôcť, pretože by to narušilo jeho pohodlný stereotyp.

„Kdesi som čítal, že najmúdrejšie je držať sa jedinej filozofie: nefilozofovať.“

Existuje hranica, pri ktorej platí, že človek musí pomôcť, aby ostal človekom? Ak sebectvo nahradíme ľudskosťou a schopnosťou obetovať sa pre druhých, máme šancu vytvoriť lepší svet. Bez toho budeme iba spoločnosťou egoistov. Človek však často radšej zavrie oči pre neprávosťou, aby neprišiel o vlastné pohodlie. Je oveľa jednoduchšie stiahnuť sa a nepomôcť ako urobiť opak. Dá sa s tým však žiť? Čo na to svedomie?

Aj tieto otázky podprahovo kladie Farkašová čitateľom v niekoľkých prózach v zbierke Reprodukcia času. Mnohé rozhodnutia, ktoré urobíme, nás ovplyvňujú dlhé roky, nedá sa tomu vyhnúť. A to je vlastne dobre. Lebo občas človek dostane príležitosť napraviť chyby spáchané v minulosti.

Trochu iná oproti ostatným je poviedka Potrhané myšlienky, ktorá hovorí o svete ženy a jej postihnutého syna. Zobrazuje krásny, no náročný vzťah z pohľadu matky, ktorý sa nedá pochopiť nikým, kto to sám nezažil. Absolútna oddanosť, dôvera, láska. Človek to od vzťahu v podstate aj čaká, dúfa v to, avšak forma, v ktorej sa mu to niekedy splní, môže byť nečakane bolestná. V tomto prípade sú stereotypy priam podmienkou života.

Občas človek dostane príležitosť napraviť chyby spáchané v minulosti.

„A možno že ten jeho deň ani nie je taký prázdny. Možno v ňom, v trepote vtáčích krídel, v šuchote korytnačky, vo vyzváňaní telefónu i tikote nástenných hodín prežíva vzrušujúce dobrodružstvá? Možno odhaľuje tajomstvá, ktoré nám ostanú navždy skryté alebo na ktoré sme už dávno zabudli?“

Etela Farkašová je filozofka a esejistka a je to badateľné aj vo všetkých jej dielach. Nad skutočnosťami premýšľa, neprijíma ich bezmyšlienkovite tak, ako prichádzajú. Aj preto je možno občas náročné čítať jej tvorbu. Reprodukcia času však patrí k tým knihám, ktoré na čítanie náročné nie sú. Áno, nútia rozmýšľať, ale čitateľ rozumie tomu, čo číta, pretože mu je to blízke. A preto sa malinká knižka, ktorú bez problémov môžete mať aj vo vrecku kabáta, číta jednoducho. Asi osloví skôr staršiu generáciu, nie je celkom vhodná pre tínedžerov, ktorí život žijú plnými dúškami a ešte o ňom nepremýšľajú určitým spôsobom. Za knižku Reprodukcia času, ktorá je autorkinou prvotinou z roku 1978, získala v tom istom roku Cenu Ivana Krasku za literárny debut.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Etela Farkašová
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Smena
  • Počet strán: 109
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 1978
  • Žáner: ostatné
Čítané 969 krát
Viac z tejto kategórie: « Čitateľ z vlaku o 6:27 Zverinec »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.