Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

piatok, 28 august 2015 12:19

Růžové moře

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Krása čarovného Toskánska môže viesť k hlbším zamysleniam nad zmyslom života. Ten sa dá nájsť a rovnako stratiť v jednom okamihu. Ružové more je zradné, lákavé a krásne, no pritom nebezpečné. Ako cesta za hlbinami duše.

Mia prichádza do prenajatého domu v Taliansku, kde chce prežiť letnú dovolenku. Nevieme odkiaľ prichádza, ani kým je. Prekrásna vila uprostred divokej prírody ju ochraňuje a dovoľuje jej byť tou, ktorou skutočne je. Pomaly si osvojuje život starousadlíkov, oboznamuje sa s ním a vychutnáva si tie najobyčajnejšie radosti každého dňa. Dni plynú, čas nehrá rolu.

Nevieme odkiaľ prichádza, ani kým je.

„Toskánské ráno. Voní levandulí a dýchá větrem přes křídla motýlů. Směje se i pláče, křičí a je zticha. Nebe je modré, modřejší i nejmodřejší, přesně, jak si to přeješ. Plní všechny tvé sny. Své pocity vysíláš do okolí, příroda sama si je rozkóduje a vrátí zpět. Jsou zbaveny všech nesmyslných trápení a nabízejí ti nový pohled na svět. Stačí se jen dívat a poslouchat.“

Pejsa a Kocour

Zdanlivo pomalé plynutie bezstarostných dní, ktoré nemajú jasný začiatok ani koniec, naruší príchod dvoch zvierat. Mia, ktorá si zvykla na svoju samotu, im začína rozumieť. Rozpráva sa s nimi ľudskou rečou a postupne sa stávajú nerozlučnými priateľmi. Okrem nich spoznáva Angela, syna susedky, ku ktorej chodieva niekedy na večerné posedenia. Celá jeho rodina ju prijíma medzi seba. Vedia, že vedľa nich žije osamelá žena, cudzinka, ktorá väčšinu času trávi s tulákmi Pejsou a Kocourem.

Zdá sa, že život plynie oveľa jednoduchšie, ak mu človek nechá voľný priebeh...

Dej knihy sa odohráva v romantickom toskánskom prostredí. Mia sa potuluje po uličkách, trhoviskách, námestíčkach. Jeden deň trávi v Pise, ďalší ochádza do Sienny, aby následne zavítala k ružovému moru. Čitateľ s ňou cestuje talianskym vidiekom, predstavuje si slnkom zaliate uličky, až cíti na jazyku chuť dozretých paradajok či vôňu čerstvej bazalky. Zdá sa, že život plynie oveľa jednoduchšie, ak mu človek nechá voľný priebeh bez zbytočných obáv.

„Procházeli jsme se kamennými uličkami, které nás vedly stále nahoru do kopce. Stačilo pár kroků a ocitli jsme se v minulosti. Piazza del Campo, jedno z nejkrásnějších náměstí v Itálii s monumentální vysokou věží Torre del Mangia, se před námi rozprostřelo v celé své kráse.“

Druhá línia deja spočíva v dialógoch, ktoré prebiehajú medzi Miou a jej zvieracími priateľmi. Oni sú tí, čo jej kladú otázky o zmysle života, či ju prevedú cestou v nepoznanej nočnej divočine. No najmä, ako skutoční priatelia, pri nej stoja v „dobrom aj zlom“.

Romantický nádych príbehu dodáva naznačenie vzťahu medzi Miou a Angelom. Podobne ako všetky ostatné stretnutia v knihe, aj toto je nejasné a letmo naznačované. Celá ich komunikácia prebieha bez dialógov, bez zbytočných slov. Napriek tomu pochopíte, že oni dvaja tie slová ani nepotrebujú. Má takýto vzťah budúcnosť? Kto je Mia? A čo sa stane, keď jedného dňa Kocour a Pejsa neprídu?

Dni plynú, čas nehrá rolu.

Paradoxy

Paradoxom príbehu je, že Mia sa rozpráva so zvieratami, ale pri ľuďoch mlčí. Čítame opisy miest, krásne snový príbeh lásky k Angelovi, ktorý ju zachraňuje v nebezpečných situáciách. Autorka, inak známa česká herečka a v súčasnosti psychologička, vždy prichádza k tvrdeniam či záverom, ktoré majú univerzálnu platnosť pre vnútro človeka.

„V náručí jeho vln se teď smíš dotknout těch, pro které bylo tělo příliš ťežké...Znovu uvidíš jejich usměv, ucítíš vůni...Tvá víra ti je dovolí obejmout...Nesmíš propásnout ten okamžik. Trvá to jen pár minut...Pak se růžový nádech utopí v zlatavé záři.“

Myslím si však, že niekoho kniha môže nudiť. Dokonca hrozí, že ak sa nenaladíte na vlnu autorky, budete mať pocit, že čítate zhluk myšlienok bez hlavy a päty. Růžové moře nemá byť ošúchaným love-story v magickom Toskánsku, to slúži len ako kulisa príbehu. Dôležitejšie je, že obrazy sú také živé, že si ich predstavujete pred sebou, aj keď ste tam nikdy neboli. Aj záver knihy sa mi veľmi páčil pre jeho odlišnosť.

Konce môžu byť rôzne, v tomto prípade som mala pocit, akoby ma niekto zobudil a vytiahol naspäť do reality. A pritom sa mi pri ružovom mori snívalo tak krásne...

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Eva Vejmělková
  • Národnosť: česká
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 111
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: ostatné
Čítané 546 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.