Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

piatok, 22 máj 2015 10:46

Hegemónia

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Erik Šimšík píše o hľadaní zmyslupnosti každého konania, o snoch, o tom, čo znamená byť pri vedomí, o krehkej hranici medzi realitou a ilúziou, o halucinogénnych obrázkoch i o blízkosti a vzdialenosti v medziľudských vzťahoch každého druhu.

V prvej novele nám predstavuje starší pár, Karola a Lujzu, no do príbehu čoskoro vstupuje ich syn Martin s priateľkou Petrou. Viac ako príbeh samotný ma zaujal štýl autorovho písania. Krátke, niekedy telegraficky pôsobiace vety, niektoré z nich dookola (funkčne) sa opakujúce. Originálne obrazy, a predovšetkým neustále kontrasty vo vnímaní hlavných postáv, mi knihu prilepili o dlane. Keď prišiel koniec prvého textu v podobe strany 41, chvíľu som ostala iba tak sedieť a triediť svoje myšlienky. Pomerne dlho sa v príbehu nič zásadné nedialo. Pozreli sme sa na vzťahy, na sny, na túžby a na rozdiely medzi postavami.

Prebrali sme vzťah muž – žena, partner – partnerka, otec – syn, matka – syn, potenciálna nevesta – potenciálna svokra... V každej situácii sme videli do hlavy jedného i druhého aktéra, obsahy boli často veľmi rozdielne, avšak uveriteľné, a trúfam si povedať, že v niektorom z nich nájde každý aspoň kúsok zo seba. Príbeh sa rozvíja pozvoľna, na prvý pohľad vidíme ambíciu o štúdiu osobnosti a vzťahov. Potom zrazu príde zvrat, nečakane a prekvapujúco. A aj v tom bolo čaro prvého textu.

Príbeh sa rozvíja pozvoľna, na prvý pohľad vidíme ambíciu o štúdiu osobnosti a vzťahov.

„Budeme sa milovať? Karol vypliešťa oči. Premeriava si Lujzu. Nemilovali sa už desať rokov. Karol sa zdesene oblečie a uvažuje. Už desať rokov sú príliš starí na milovanie a ona chce, akoby zabudla. Karol odíde zo spálne. Zhrabne notes a pero, nasadí si okuliare na čítanie. Začne písať hostí na kar. Na Lujzin kar. Je si istý, že čoskoro zomrie. Musí ju zmerať kvôli truhle, pomyslí si.“

Výraznou črtou textu je jeho originálnosť, skrytá v jednotlivých obrázkoch ako i v slovných hračkách.

Pri druhej novele som mala zmiešané pocity. Pôsobila šialene, psychadelicky, neustále odbiehanie od témy k téme mi pripomínalo dezorganizované myslenie schizofrenika. Opisované obrázky sa podobali halucináciám po požití drog, hoci bolo možné pokladať ich za metafory. Mnohé postavy vystupovali v podobe zvierat a v deji sa odohrávali veci, ktoré neboli celkom dovysvetlené a čitateľ môže len dúfať, že ich ako tak pochopil. Štýl písania mi bol stále blízky, autorov originálny rukopis je i v tejto poviedke rozpoznateľný, nepodarilo sa mi však zbaviť pocitu, že je toho na mňa priveľa a na koniec som sa tešila. Dúfala som v prebudenie zo sna, ale ostal mi len rozpačitý pohľad na poloprázdnu stranu.

„Dusí sa, je starý, múdry, mŕtvy. Dva mladšie mrože ho odnášajú. Približuje sa ku mne pomaranč. Miesto očí má mrkvy. Neviem, kam mu mám pozerať, je mi nepríjemné, že je hendikepovaný. Vojdeme do stanu. Uprene sledujem gorilku sediacu na gauči.“

Poslednú časť tvorí voľne veršovaný cestopis dvoch stopárov. Vrátili sme sa do reality, hoci pocit opojenia každého druhu ostáva. Neškodný príbeh o zužovaní počtu ľudských potrieb a skracovaní vzdialenosti – medzi domovom a bodom B, i medzi ľuďmi navzájom. Text pôsobí ako večerné rozprávanie zážitkov pri pive s kámošmi, sem-tam je pretkané zapamätateľným veršom s myšlienkou ako cukrík od cudzieho pána z ulice. Lebo na cestách sú všetci cudzí, kým vám nepovedia svoje meno.

Hegemónia nie je knihou, u ktorej by ste sa nedočkavo snažili dostať na poslednú stranu, pretože chcete vedieť, ako to celé dopadne.

„Rozhodli sme sa ísť vlakom.
Načierno busom do centra Milána, kde sme Marcelovi kúpili
Armani okuliare za 3 eurá.
Konečne vyzerá k svetu.
Vo vlaku som zaspal.
Snívalo sa mi o čokoláde.
Volala mi Uršula, hovorím Marcelovi.
Netrep.“

Hegemónia nie je knihou, u ktorej by ste sa nedočkavo snažili dostať na poslednú stranu, pretože chcete vedieť, ako to celé dopadne. Vyvolá však vo vás mnoho asociácií a zamyslíte sa minimálne nad tým, ako odlišne každý z nás vníma ten istý svet. Ďalšou výraznou črtou textu je jeho originálnosť, skrytá v jednotlivých obrázkoch ako i v slovných hračkách: „žije zver, žijú rastliny, žije aj Martin. Hľadí na prekrvené ruky, nahmatá tep, celkom určite je živý. Martin by sa chcel živiť hudbou.“ Toto všetko spolu so zmyslom pre humor a zmyslom pre absurdnosť spôsobia, že na Hegemóniu čitateľ tak skoro nezabudne. Bez ohľadu na to, či sa mu bude páčiť, alebo nie.

Čítané 1190 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.