Poetická zbierka Martina Kočiša txt.txt je rozdelená na štyri textové a jednu obrazovú časť. Aj keď to tak vyzerá len na prvý pohľad, keďže niektoré texty sú ako obrazy a pri fotografiách nechýba názov, čo môžeme vnímať ako text. U Martina Kočiša sa obe tieto stránky umenia prelínajú. Poézia uverejnená v zbierke s názvom txt.txt, čo je bez opakovania textový dokument vo windowse, je písaná voľným veršom.

pri čítaní nahlas získavajú niektoré verše svojskú melódiu

Jediným interpunkčným znamienkom, ktoré používa, je dvojbodka. Bodky a čiarky rozdeľujúce myšlienky na menšie (dalo by sa možno povedať stráviteľnejšie) kúsky v tejto knihe nehľadajte. Na čítanie je preto potrebné sústrediť sa. A pri čítaní nahlas získavajú niektoré verše svojskú melódiu alebo ju možno iba práve takto a nijak inak odhalíte.

„v tých hluchých miestach/ v zovretí kŕča/ sa v lastúrach dlaní/ ako perleť nabaľuje vnuknutie“

I. txt.dispozičné_riešenia
Martin Kočiš sa hrá s vizuálnym stvárnením textov a to platí už aj v prvej, hoci najtextovejšej časti. O to zreteľnejšie je to v ďalších kapitolách. Zamýšľa sa nad tým, čo chce čitateľovi povedať, jeho verše pôsobia ako starostlivo vybrané a do seba zložené kúsky skladačky/strofy. Nie sú to náhodne, vyššou inšpiráciou na seba vrstvené slová. Niektoré básne sú takmer prozaické, vetné konštrukcie chvíľami znejú skôr ako výplod teoretického jazykovedca, ako ťažko intelektuálna próza.

„zmenu energetického potenciálu/ uzavretej textovej sústavy môžeme docieliť/ preskupením jej jednotlivých prvkov: nové usporiadanie disponuje novými/ významovými parametrami“

II. txt.knižnice
Druhá časť zbierky obsahuje vizuálne zaujímavý text s hlbšou poetikou, ktorú hľadať je síce možno trochu náročnejšie práve kvôli forme, o to je však príjemnejšia. Pre mňa bola táto časť knihy rozhodne najpútavejšia a zároveň aj najpoetickejšia.

jeho verše pôsobia ako starostlivo vybrané a do seba zložené kúsky skladačky

III. txt.pády_slovenskej_diakritiky
Viacvýznamovo znejúci názov, ktorý môže zavádzať čitateľa k otázkam: padá slovenská diakritika?, kam padá?, prečo padá?, čo to vlastne znamená?, je slovnou hračkou. Diakritické znamienka Kočiš pádmi oživuje, nie je totiž pád ako pád. Pre pochopenie zmyslu tejto vety neostáva iné, ako prečítať si básne ukryté v tretej časti zbierky.

„pokiaľ spopod/ diakritického znamienka/ vytiahneme jeho nositeľa/ vplyvom textovej/ gravitačnej sily/ dochádza k jeho pádu“

IV. txt.inland
T tajomne tvaruje text, talentovane tancuje, tvorí temperamentné teleso témy. Verili by ste, akými možnými spôsobmi sa dá hrať s jedným obyčajným písmenom? Autor si zvolil písmeno T a čo doň uschoval, to prezrádza štvrtá časť zbierky. Obsahuje však nielen variácie slov na písmeno T. Druhá podkapitola je písomne-obrazovou hravou vizualizáciou podobnosti niekoľkých písmen v slovenskej abecede. Súčasťou textovej časti záverečnej kapitoly je podkapitola naplnená fotografiami domácich vchodových zvončekov. Tie majú v obľube mnohé deti, nejedno ich spolu s kamarátmi postláčalo viacero naraz a potom utekali, aby ich neprichytil nahnevaný sused. Aj túto skúsenosť evokujú fotografické dokumenty.

Na základe jeho textov by človek netipoval, že študoval na ekonomickej fakulte

Martin Kočiš pochádza zo Spišskej Novej Vsi a na základe jeho textov by človek netipoval, že študoval na ekonomickej fakulte. Naozaj pôsobí skôr ako jazykovedec. Básne publikoval v literárnych časopisoch a dvakrát bol finalistom súťaže Báseň. Schopnosť vymazať napísané je pre autora známkou posunu. Aj to je možné vydedukovať z jeho básni uverejnených v zbierke txt.txt, ktorá je jeho debutom. Ak poéziu čítate, ale obľubujete metafory a verše, ktoré pohladkajú a oslovia dušu, kniha txt.txt nebude pre vás. Autor svojimi básňami oslovuje skôr rozum ako dušu. A rozhodne ho nehladká. Výstižnejšie by bolo povedať, že ho občas prefacká. Alebo ním minimálne zatrasie, aby nezaspal. Dielo odporúčam milovníkom nekonformnej poézie, podmienkou však je, aby ste si aspoň niektoré básne prečítali nahlas. Budú vo vás znieť intenzívnejšie.