Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 03 máj 2015 17:47

Zátišie s omrvinkami

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Koľko z toho, čo kritici povedia o umeleckom diele, tam aj autor úmyselne vložil? Rebeka vám predstaví vlastnú teóriu.

Známa fotografka Rebeka Wintersová už má dni svojej najväčšej slávy za sebou a rozvedená šesťdesiatnička musí počítať každý cent, aby uživila seba i svojich nevládnych rodičov. Nemôže si ďalej dovoliť bývať v metropolitnom New Yorku, preto prenajme svoj byt a rozhodne sa utiecť na vidiek, na miesto, kam majú aj UPC donášky problém trafiť.

Rozhodne sa utiecť na vidiek, na miesto, kam majú aj UPC donášky problém trafiť...

Takéto odľahlé miesta zvyknú mať svoje urečnené pekárky, necitlivých manželov, miestnych klaunov i jednoduchých pokrývačov a chlapov pre všetko. A práve s takým mužom, Jimom Batesom, sa Rebeka začína stretávať pravidelne, pretože chatrč, ktorú si prenajala, je naozaj v zúboženom stave a zimy v tejto oblasti bývajú intenzívne.

„Pravda však bola taká, že náhle zmiznutie pevnej zeme pod nohami vnímala ako výsmech do tváre, ako vyhlásenie vojny, ako stávku kozmického rozsahu, či naberie odvahu, či to dokáže. Tá rozškľabená prázdnota pod nohami jej ukázala, k čomu sa dopracovala, a bola presným odrazom jej životného pocitu. Vykročila.“

Rebeka sa na odľahlom mieste vyrovnáva s nie veľmi úspešným osobným životom, exmanželom, ktorý každých desať rokov mení ženu za novší model, chladom a špecifickosťou matky a zachádzajúcou slávou. Kedysi sa preslávila sériu fotografií s názvom Zátišie s omrvinkami, ktoré nafotila len náhodou, potom, ako jej manžel priviedol domov neohlásenú návštevu a ona popri malom synovi a obsluhovaní hostí už nemala silu upratať po nich kuchyňu. Nafotila všetko, ako zostalo po predchádzajúcom večere. Fotografie sa okamžite dočkali odozvy, keď ich začali označovať ako úprimnú umeleckú výpoveď ženy v domácnosti alebo ako dokonalé zachytenie života priemernej Američanky, a Rebeka z úspechu týchto fotografií i nasledujúcich sérií dokázala vyžiť desaťročia.

Rebeka z úspechu týchto fotografií i nasledujúcich sérií dokázala vyžiť desaťročia.

Hlavná hrdinka sa pod vplyvom nových ľudí, nečakanej lásky a prírody mení, tvorí nové fotografie a sleduje záhadu na prvý pohľad náhodne postavaných bielych krížov (ktorých pointa ma pozitívne zaskočila), pokojne a úprimne sa snaží opäť sa stať sama sebou. A vás pozýva túto cestu absolvovať spolu s ňou.

Román nie je zameraný na dej, ten je minimalizovaný, no napriek tomu nie nudný. Prítomnosť je popretkávaná detstvom a neúspešným manželstvom, zobrazuje nedostatok peňazí, čo by však nikomu nepriznala, počiatočné zmätenie z nového prostredia i okrajový romantický motív k mužovi, ktorý je od nej mladší o viac než desaťročie.

Viaceré udalosti sú písané aspoň z dvoch pohľadov, čo je na jednej strane zaujímavé, no v kombinácii so striedaním minulosti a prítomnosti to občas pôsobí zdĺhavo a môžete mať pocit, že román nenapreduje adekvátne rýchlo. To sa týka najmä stredu knihy, koniec opäť nadobudol tú dynamiku, ktorú má Zátišie s omrvinkami i bez výrazného deja.

Keď sme už pri negatívach, nedá mi nespomenúť prekladateľku, ktorá si neuvedomila, že na Slovensku sa veci páčia „viac“, nie „lepšie“. Je to zreteľný anglicizmus (to like something better"), ktorý by nemusel prenikať do slovenčiny. Inak nemám výrazné námietky voči prekladu, prípadne ešte neviem, či by sme mali prekladať číslo záchranky (hoci nepodceňujem potrebu pripomínať ho), pretože v Amerike asi nevolajú na 112, ale na 911. Ale to už nechám na vaše zváženie.

Ako študentky editorstva (teda aj literatúry) sa ma každú chvíľu niekto pýta, či autor naozaj zamýšľal vložiť do textu všetko, čo tam kritici našli. Rebeka odpovedá na túto otázku úplne zreteľne – iba odfotila, čo ležalo pred ňou, a chcela ukázať svoju realitu. Nezamýšľala tým nič, žiadne oslobodzovanie žien od sveta, v ktorom sú najmä slúžkami v kuchyni, nič z toho, čo kritici a recenzenti v jej fotkách našli. Tvrdí, že všetko je len veľká náhoda.

...aby sme vedeli rozpoznať kvalitu a estetiku od braku, či si to autor uvedomuje, alebo nie.

„‚Prezradíte nám tajomstvo svojho úspechu?‘ Otázka znela nacvičene, akoby ju v metre cestou do hotela niekoľko ráz opakovala. Rebekina odpoveď nacvičená nebola.
‚Jediné tajomstvo je, že žiadne tajomstvo neexistuje,‘ odvetila. ‚A podľa môjho názoru sa to dá povedať o všetkom. Všetko je dielom náhody.‘“

Nemyslím si, že autor, či už fotograf, spisovateľ, maliar, hudobník, textár,..., vie o všetkom, čo do svojho umenia vložil. Ale jeho podvedomie, jeho génius ho smeruje k tomu, aby vypovedal celú svoju realitu, ktorú sám nemusí vedieť popísať. A je úlohou recenzentov alebo kritikov, prípadne kohokoľvek, kto príde do styku s jeho umením, aby sme vedeli rozpoznať kvalitu a estetiku od braku, či si to autor uvedomuje, alebo nie.

„Ľudia si človeka zafixujú, rozjímala Rebeka, pochodujúc lesom. A čo horšie, človek si zafixuje aj sám seba a často v podobe, ktorá ho už vlastne nezaujíma. A potom máte na výber: buď budete pokračovať v maškaráde, alebo z nej vycúvate. Tad síce obdivoval jej schopnosť prispôsobiť sa, no premeniť schopnosť na skutok sa ukázalo ako oveľa tvrdší oriešok.“

Niekedy, keď dočítate knihu, máte chuť zostať s ňou ešte o kúsok dlhšie, hoci sa všetko uzavrelo a ďalšie stránky už nebudú. Preto píšem recenziu hneď po otočení poslednej stránky. Rada by som ešte chvíľu počúvala myšlienky Rebekinho skromného génia. Ja si budem musieť prečítať knihu druhýkrát, vy ešte stále máte možnosť prečítať si jej pokojnú a úprimnú cestu za šťastím prvý raz.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Anna Quindlenová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 264
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: ostatné
Čítané 1653 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.