Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 28 december 2014 21:35

Ako o život

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Veľa autorov sa v snahe napísať čo najzaujímavejšie dielo utieka k tým najnereálnejším a najšokujúcejším zápletkám a komplikovaným charakterom hlavných postáv. Alice Munroová však na to šla inak. Pri čítaní jej poviedok, ktoré ukrýva kniha Ako o život si uvedomíte, že každý človek žije život, ktorý je hodný príbehu. Každý jeden.

Napísať dobrú, vyváženú poviedku, ktorej nič nechýba ani v nej nie je nič navyše nie je jednoduchá úloha. Práve naopak. Alice Munroová, držiteľka Nobelovej ceny za literatúru za rok 2013, tá to však veru vie!

„O niektorých veciach vravievame, že sa nedajú odpustiť alebo že si ich nikdy neodpustíme. Ale odpustíme si ich. Zakaždým si ich odpustíme.“

Poukazuje na to, akých rôznych ľudí stretávame a ako sa takýto ľudia zachovajú v rôznych situáciách.

Ako o život je kniha poviedok, ktorých hlavnými hrdinkami sú ženy. Ako som už spomínala, nie sú to na prvý pohľad žiadne výnimočné osoby. Žijú si svoje obyčajné životy, až kým príde niečo, čo tento stereotyp viac či menej naruší. Zvyčajne to nastáva vtedy, keď im do života vstúpi ďalšia postava.

Tá nemusí vždy priamo súvisieť s ich vlastným životným príbehom, často sa tu vyskytujú dve línie príbehu a súvislosť, aká je medzi nimi, nám spočiatku uniká. Možno však autorka takýmto spôsobom len poukazuje na to, akých rôznych ľudí stretávame a ako sa takýto ľudia zachovajú v rôznych situáciách. Tak ako napríklad v poviedke Odchod z Maverley, kde máme na jednej strane Leah, pochádzajúcu z nábožnej rodiny, ktorá utiekla so synom miestneho pastora, a na druhej strane Raya s manželkou Isabel, ktorí jej príbeh sledujú viac-menej len z diaľky, ako miestnu klebetu, príbeh niekoho, koho poznajú od detstva. Ich cesty sa pretínajú v momente, kedy sa obaja stretávajú v nemocnici s hlbokou ranou po svojej strate – zatiaľ čo Ray po ťažkej chorobe prichádza o svoju ženu, Leah sa snaží vyrovnať s tým, že po tom, čo podviedla manžela, prišla o svoje deti.

Alice Munroová neodmieta prívlastok feministka. Zároveň však o sebe hovorí, že sa neprikláňa k žiadnemu konkrétnemu feministickému smeru, nie je žiadnou radikálnou zástankyňou hnutia, ktorá by sa hanlivo vyjadrovala o mužoch a neúnavne poukazovala na to, ako utláčajú ženy. Nie. Autorka píše o ženách a ich mieste vo svete. O ich skutočnom mieste, nie na nejakej vedľajšej koľaji. Jej hrdinky nie sú vždy len výnimočné a silné bytosti, práve naopak, robia v živote mnoho chýb, mnohokrát podľahnú pokušeniu či sa zachovajú nerozumne. Väčšinou sú to individualistky, ktoré si skrátka robia, čo chcú. A práve preto si ich viete zamilovať.

Väčšinou sú to individualistky, ktoré si skrátka robia, čo chcú. A práve preto si ich viete zamilovať.

„Opýtal sa jej, či si s ním zatancuje, a ona sa ho najskôr opýtala: ,A vieš? Vieš tancovať?´ Každý na ňu len zvláštne pozrel a odpovedal, že áno, myslel tým, veď prečo by sem inak chodil? A zvyčajne sa ukázalo, že pod tancovaním myslí prestupovanie z nohy na nohu a ohmatkávanie Sadie spotenými ručiskami. Občas sa rovno vyslobodila, nechala chlapíka a tancovala sama – aj tak to robila najradšej. Dokončila tanec, za ktorý chlapík zaplatil, a ak pokladník protestoval a nútil ju zaplatiť za dva tance, hoci tancovala len jeden, odporúčala mu, aby zavrel ústa.“

Nebudem klamať ak poviem, že sa mi páčili všetky poviedky, ktoré kniha obsahovala. Najväčšmi ma však zaujali tie, ktorých rozprávačkami boli malé dievčatá alebo kde hrdinky spomínali na svoju mladosť. Či už to boli príbehy vymyslené alebo – tak ako posledné tri poviedky – autorkine dosť osobné spomienky, boli vykreslené autenticky a detsky úprimne.

„Nuž a potom prišlo niečo, čo sa dalo predvídať a zrejme to niekto aj predvídal, len môj otec nie. Neviem, či sa to stávalo aj iným dobrovoľníčkam. Viem, hoci si to nepamätám, že môj otec celý deň plakal, chodil doma mame za pätami, nespúšťal ju z očí a odmietal jej uveriť. A namiesto toho, aby mu povedala niečo na útechu, vyslovila niečo, z čoho mu bolo ešte horšie.
Povedala, že to dieťa je Nealovo.“

Určite poznáte známe príslovie, že v jednoduchosti je krása. Takto jednoducho by som charakterizovala príbehy, ktoré táto kniha obsahuje. Ich nekomplikovanosť začína pri ich názvoch, zväčša jedno až dvojslovné, často odkazujúce na miesto, kde sa odohrávajú, osobu, o ktorej hovoria či kľúčový bod, okolo ktorého sa celý príbeh točí (napríklad Amundsen, Vlak, Corrie...). Príbehy sa odohrávajú v chladnom prostredí Kanady, v časoch vojny i po vojne, ale na tieto udalosti autorka poukazuje len veľmi nepriamo. Jednoduchá je ich kompozícia, zápletky i pointa, ktorú nemusíte prácne hľadať, zato ju tam cítite.

Sú tak precízne spracované a detailne vykreslené, že po dočítaní jednej sa od nej len ťažko odtrhnete a premiestnite sa do iného sveta.

„Teraz to skutočne chápem a viem, že za to nikto nemohol. Mohlo za to len ľudské pohlavie v tragickej situácii. Ja som dospievala, mama bola, aká bola, a ocko, prirodzene, bol, aký bol. Nemohla som za to ani ja, ani on. Ja len toľko, že by sa to malo riešiť, mali by existovať miesta, kam sa človek môže obrátiť, ak sa ocitne v takejto situácii. A nemusel by sa hanbiť ani si to vyčítať. Ak si pomyslíš, že hovorím o bordeloch, máš pravdu. Ak si spomenieš na prostitútky, tiež máš pravdu. Rozumieš?“

Napriek tomu, že sú také jednoduché, len veľmi ťažko sa dajú prečítať všetky zaradom a naraz. Sú totiž tak precízne spracované a detailne vykreslené, že po dočítaní jednej sa od nej len ťažko odtrhnete a premiestnite sa do iného sveta. Hoci vaše oči už budú čítať o mladej učiteľke (Amundsen), myšlienkami budete ešte stále s dievčatkom na štrkovisku čakajúcim na svoju mŕtvu sestru (Štrk). Radím vám, v takejto chvíli radšej knihu odložte, pretože by ste prišli o pôžitok z ďalšej skvelej poviedky.

Alice-Munro-700x325

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Alice Munroová
  • Národnosť: kanadská
  • Knihu vydalo: Zelený kocúr
  • Počet strán: 308
  • Dátum vydania: pondelok, 26 september 0214
  • Žáner: poviedky
Čítané 1778 krát
Viac z tejto kategórie: « Krasojazdkyňa Já, písničkáŘ »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.