Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

utorok, 02 december 2014 09:57

Melón sa vždy smeje

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kúzelný svet, ktorý vyzeral na prvý pohľad úplne rovnako ako ten náš. Žili tam rovnakí ľudia, ráno pili rovnakú kávu a svetlo im v noci dávali rovnaké žiarovky. Ale predsa bol tento svet iný.

Melóny sa tam smiali, ženy voňali ako čerstvá škorica, vtáky boli kôpkami peria roztrúsenými po brezových konároch, osamelé ponožky si hľadali partnera cez inzerát, spomienky sa dali prehĺtať ako oblátky svätého prijímania (s rovnakou bázňou a rovnako potichu) a malé morské rybky fungovali ako podvodná morzeovka. A ako som sa do tohto kúzelného sveta dostala?

Dušan Dušek je kúzelník. Jeho obľúbený trik je meniť obyčajné dni na neobyčajné.

Najskôr som sa s Dušanom Dušekom iba náhodne stretávala vo facebookových statusoch mojich priateľov. Vždy ma tých pár krátkych viet zaujalo svojím vtipom a pravdivosťou, aj som si zapísala do diára fialovou fixou, že je to týpek, že mám zájsť do knižnice, že mi ho má kúpiť sestra na meniny... Nakoniec nás spojila preventívna prehliadka u zubára. Ako bolestné som si darovala popoludnie v kníhkupectve. A keď som zistila, že Melón sa vždy smeje je vlastne niekoľko diel v jednom, zasvietila mi pred očami červená bludička a doviedla ma ku pokladni. Nájdete tam Prášky na spanie, Oči a zrak, Teplomer, Trci-frci, Vtáka na jednej nohe, Vodu prítomnosti a aj ten usmievavý melón. Niektoré veci sú staršie, iné celkom nové, chvíľu budete čítať drámu a nájde sa aj zopár básní – komplexný zážitok, ako sa na súborné dielo patrí.

„Opatrne som si chytil viečko a ešte opatrnejšie som ho preložil cez spodnú riasnicu. Do oka mi ako šíp vletela muška. Niekoľkokrát som ho zavrel a potom znova otvoril, cez slzy som videl moju ženu, ako ide cez cestu – a tešil som sa z jej chôdze: v kolenách sa vždy pohupovala ako koník. V tričku a texaskách bola štíhla ako lieska. Čím bola ďalej, tým lepšie som ju videl, lebo oko sa mi vyjasnilo a prestalo slziť, v augustovom slnku bolo svetložlté – a tak som ju aj z diaľky videl veľmi ostro. Ako v ďalekohľade: vietor jej z dlhých vlasov robil ohne.“

Kniha je písaná tak inak, v rukách pulzuje, stále sa v nej pláva, uteká, hýbe dopredu, žije. V každom odseku čaká nový obrázok, prekvapenie. V tomto dynamickom chaose sú našimi sprievodcami Adam a Škorica, manželský pár, lekárka a spisovateľ.

Kniha vám do očí nasype mnoho pekných obrázkov. Po prečítaní ich budete hľadať všade okolo seba.

Chvíľu sa topíme v nehe, keď sa nám pod lupou ako mravce tmolia A. a Š. a ich posteľové dialógy, potom zase zájdeme na prechádzku a trochu si prevetráme hlavu, obdivujúc šumiace stromy, precvičíme šedú kôru na slovných hračkách, ktoré sú pre Dušeka tak typické a pomedzi to sa ako tmavomodrá stuha rozleje voda z Jadranského mora a dovolenkové filozofovanie. Nezriedka sa mení rozprávač bez toho, aby nás niekto varoval, no i tak dialóg zostáva zrozumiteľný.

Pre mňa je Dušan Dušek spisovateľ s vášňou pre každodennosť. Cez neho sa dotýkam sveta s väčším nadšením, lebo hoci je každý deň a vlastne i každý človek iba zmesou bežných udalostí, zážitkov a spomienok, nakoniec je naša výnimočnosť práve v tých nenápadných črtách, ktoré často prehliadame. Autor svoje postavy kladie pod mikroskop a nájde aj minuloročný gaštan vo vrecku toho okrového kabáta, ktorý už nie je v móde. Chvíľu ho drží v ruke, teší sa z jeho jemnej kože, mäkkého vnútra, mahagónovej farby... a potom ho vloží do príbehu.

„Postupne sa od nej dozvedel aj zopár podrobností... počas jazdy v aute zatvárala oči a hádala, kde sa asi nachádza; zbierala poštové známky s obrázkami vtáčikov; mala rada sneh, lebo ten pri padaní nebolí, na rozdiel od dažďa; mala rada ruky starého otca, ktorý mal už vyše deväťdesiat rokov, rada sa pozerala, ako píše pohľadnice - a rada ho jemnučko štípala, lebo koža sa mu vždy zlepila do striešky a iba pomaly sa opäť roztiahla.“

Dušan Dušek mi nedal iba sedem príjemných popoludní pri čítaní jeho knihy, dal mi aj láskavý príklad toho ako vnímať jednoduchú každodennosť, keď práve nerobíme niečo veľké a svetoborné. Lebo ak k svetu a k človeku pristúpime s pozornosťou alá Sherlock Holmes, zrazu uvidíme starého hubára, ktorý vyzerá ako suchohríb, oceníme ružovo ružovú farbu cvikly, silné nárazy vetra sa stanú objatiami, ktoré nám ktosi zďaleka poslal a kliešť prisatý na palec ľavej nohy bude makovým zrnkom so zubami. V drobnostiach nájdeme intimitu a v intimite vzájomnú blízkosť.

Adam a Škorica sú po pár stranách ako naši starí známi. Na konci knihy sa s nimi ťažko lúči.

„Škorica má prílev citov.
Pribehne: ,Pohladkaj ma.´
Pohladká ju.
,Ďakujem´
Odbehne.“

Tam, kde je v rozprávkach koniec, dnes stojí jeden oduševnený dušekovec, máva ti a posiela ťa do knižnice. Bude to happyend.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Dušan Dušek
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 384
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2013
  • Žáner: poviedky
Čítané 1024 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.