Rozprávačka Munroová je suverénna realistka, vyzná sa v živote a v ľuďoch a vie, že najzaujímavejšie príbehy sa rodia v šedej realite, ktorou len kde-tu prebleskne udalosť, čo ten šedý prúd vyvedie z koryta a zavedie ho do nového, nie nevyhnutne farebnejšieho. A niekedy ani to nie. Niekedy tá udalosť vystačí len na spomienku a aj tá po čase vybledne a zošedne.

Najzaujímavejšie príbehy sa rodia v šedej realite

Ale taký je život (ženy), či už v Kanade, na Slovensku alebo v Tadžikistane - len málokedy sa dočká geniálne vykonštruovanej duchaplnej pointy.

Dokonca aj Munroovej vlastný život, odhliadnuc od úspechov na literárnej scéne, sa zdá byť taký ... bežný. Reálny, popretkávaný drámami i úspechmi, ktoré človeka síce poznačia, ale nezmenia. Niektorým svojím poviedkam Munroová dopraje happy end, iné skončia veľmi zle a niektoré sa iba pomaly presypú dostratena. Ale taký je život (ženy), či už v Kanade, na Slovensku alebo v Tadžikistane - len málokedy sa dočká geniálne vykonštruovanej duchaplnej pointy.

Majsterka súčasnej poviedky

Alice Munroová vyrastala na chovnej farme pre strieborné líšky, v detstve opatrovala chorú matku, porodila štyri deti, dvakrát sa vydala, raz rozviedla, prišla o dcéru, ovdovela. Jej životný príbeh na románový trhák nevydá. Na dobrú, najlepšie retrospektívne prerozprávanú poviedku však áno. Alice Munroová je predovšetkým poviedkovou spisovateľkou, Nobelovku dostala, pretože je „majsterkou súčasnej poviedky" s výnimočne vyvinutým pozorovacím talentom.

Osudy mladých dievčat, osamelých žien či nepochopených manželiek sú tuším univerzálne.

Napriek tomu, že mnoho Munroovej poviedok sa odohráva v jej domovine v kanadskom Ontáriu, našla som v nich veľa svojich známych, príbuzných, priateľov a kolegov, susedov, dedinských charakterov, postavičiek z mestečiek na Slovensku alebo hocikde inde. Osudy mladých dievčat, osamelých žien či nepochopených manželiek sú tuším univerzálne.

Dobre, tak nie všetky. Koľkí z nás navštevovali vo väzení manžela, ktorý zavraždil spoločné deti? A koľkí z nás by vedeli, o čom sa s ním majú vlastne rozprávať? (poviedka Dimenzie)

Ale ten pocit, keď odídete na štúdium do veľkého mesta a zrazu ste tam sama a akási iná ako ostatní a pripravená dôverovať prvej priateľke, ktorá sa objaví, ten poznáme skoro všetci. (Hrebeň Wenlocku) Alebo ten, keď sa nám odcudzí vlastné dieťa. (Hlboké diery) Alebo keď nás manžel opustí pre inú - škaredšiu, nevzdelanejšiu a ešte aj potetovanú. (Poviedky)

Ani situácia, keď dokážeme uprostred zimy rozoznať podľa kôry všetky stromy v domácich lesoch a pritom netušíme, čo sa odohráva v mysli a srdci manžela či manželky, mnohým (bohužiaľ) nie je cudzia. (Stromy sa dajú ľubovoľne zameniť za futbalové tímy, jogínske polohy, historické osobnosti...) (Drevo)

Príliš veľa šťastia

Témou a historickým biografickým pozadím sa z Munroovej repertoáru vymyká poviedka Priveľké šťastie (Too Much Happiness), v ktorej zobrazuje život geniálnej ruskej matematičky Sofie Kowalewskej. Aj tá však v duchu Munroovej vlastnému ľahkému cynizmu zomrie práve vo chvíli, keď má konečne všetko - uznanie v matematickom svete, dieťa, vplyvných a zaujímavých priateľov, zásnuby s milovaným mužom.

zapletanie a postupné rozpletanie udalostí v čase

Som rada, že minulý rok sa Nobelovka ušla Alice Munroovej. Zapáčil sa mi jej triezvy, neprezdobený rozprávačský štýl, jej zmysel pre zapletanie a postupné rozpletanie udalostí v čase, zobrazovanie postáv so všetkými chybami a nedostatkami, ľahký cynizmus i pozornosť, ktorú svojím postavám a ich konaniu venuje.

A už viem, čo si darujem na Vianoce. Ďalšiu z jej poviedkových zbierok. Budem si tie príbehy pekne dávkovať, iba jednu na večer, aby bolo o čom rozmýšľať.

Pani Munroovej želám, nech jej to naďalej dobre píše. Tam, v Kanade, kde dávajú (strieborné) líšky dobrú noc. Vám želám, nech je vám s jej poviedkami príjemne a teplo. Nech ste už kdekoľvek.