Clay Jannon je mladý grafik, ktorý ale nemá šťastie na dobrú prácu, ktorá by ho nielen uživila, ale aj bavila. Ako jednu z mála možností zamestnať sa, prijíma pozíciu predavača na nočnej zmene v Penumbrovom kníhkupectve. Clay iba obsluhuje zákazníkov, ktorí si z času na čas kúpia jednu z kníh starých spisovateľov. „Bledé tváre“ navštevujú kníhkupectvo iba v noci. Tak nazval čudných ľudí, väčšinou starších, bažiacich po divných knihách v Zadnej časti kníhkupectva. Knihy v tejto časti sú iné ako tie v policiach vpredu. Sú to staré knihy vystavené v policiach aj vo výškach, kde ich dosiahnete iba z pohyblivého rebríka. Sú nádherné, staré, v kvalitnej koženej väzbe, so zlatom vypísanými chrbtami, tajomnými šiframi na svojich stranách, voňajúce akosi ináč. Knihy neskrývajú príbehy, iba spleti znakov, číslic a písmen. Vypožičať si ju môžu iba „tí“ podivní ľudia zdraviaci sa „Fetina Lente“.

Sú nádherné, staré, v kvalitnej koženej väzbe, so zlatom vypísanými chrbtami, tajomnými šiframi na svojich stranách, voňajúce akosi ináč.

Od svojho zamestnávateľa, pána Penubru, dostal jasné inštrukcie, aby návštevu každého zákazníka zapísal do veľkého denníka – nielen to, čo si kúpil alebo požičal, ale aj to, ako vyzeral, akú mal náladu, čo povedal. Znie to divne, ale aspoň mu počas nočnej služby rýchlejšie ubehne čas. Neskôr to však nestačí, preto vymyslí program, vďaka ktorému chce urobiť vernú digitálnu kópiu kníhkupectva a napomôcť tak k jeho prosperite. Z dlhej chvíle vymyslí algoritmus, vďaka ktorému odhalí prvú zo záhad kníhkupectva pána Penumbru.

Z dlhej chvíle vymyslí algoritmus, vďaka ktorému odhalí prvú zo záhad kníhkupectva pána Penumbru.

Keď o rozlúštenej záhade povie Penumbrovi, veľmi sa poteší. Starý pán je totiž členom tajného spolku „Festina Lente“, ktorá hľadá formulku na večný život. Tá je ukrytá v knihách bývalých členov tohto spolku. Je tu však jeden problém – knihy sú zašifrované a oni nemajú kľúč.

Pán Penumbra je týmto objavom taký nadšený, že odchádza do centrály spolku navrhnúť, aby im pri hľadaní kľúča pomohli aj počítače. Prvý čitateľ, ich „vedúci“, však počítače odmieta a označuje Penumbru za starého blázna. Clay sa však nevzdáva. Pomocou svojej najobľúbenejšej série kníh – Kronika Dračej piesne – natrafí na stopy, ktoré mu pomôžu rozlúštiť zašifrované tajomstvo nesmrteľnosti.

„Vďaka Tyndalloci viem, že pán Penumbra má problém, a viem, že za to môžem ja. Nechápem ako alebo prečo, ale Penumbrov odchod som nepochybne zapríčinil ja, a teraz si vážne o neho robím starosti. Zdá sa, že tento klt funguje tak, že si berie na mušku starých knihomoľov – je to akási scientológia pre učených seniorov. Ak je to pravda, tak Penumbru už majú dávno vo svojich pazúroch.“

Knihu by som si v budúcnosti rada prečítala aj kvôli vôni, ktorú som si predstavila pri spoznávaní tajomného kníhkupectva so stovkami zašifrovaných kníh v pravej koži

.

Kniha do sveta dieru neurobila. Na začiatku som čakala čary, tajomný vchod do sveta fantázie (niečo ako tajomná skriňa v Narnii). To sa síce neudialo, ale zato navštíviť tajný spolok len pre vyvolených, možnosť nakuknúť do útrob Googlu, pocítiť napätie pri krádeži a napokon, samotné rozlúštenie niekoľko storočí starého receptu na nesmrteľnosť, stoja za to. Spočiatku pomalé a niekedy aj otravné spoznávanie postáv, sa v posledných niekoľkých kapitolách vyplatilo. V druhej polovici knihy dostáva dej radikálne iný spád ako na prvých stranách. Trochu ma prekvapilo rýchle a až veľmi jednoduché rozuzlenie a rozlúštenie skrývaného tajomstva. Ale možno malo v tomto prípade platiť staré známe: „V jednoduchosti je krása“.

Knihu by som si v budúcnosti rada prečítala aj kvôli vôni, ktorú som si predstavila pri spoznávaní tajomného kníhkupectva so stovkami zašifrovaných kníh v pravej koži. Jednoznačne odporúčam knihu ovoňať a pripraviť čuchové bunky na nový príbeh plný tajomna.