Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 24 august 2014 17:48

Spoločný čaj

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Vôňa čaju prináša závan iránskej kultúry a otázky matky a dcéry, Iránok žijúcich v Amerike, a niekedy aj odpovede na ne.

Mína je presne vo veku, kedy matky dúfajú, že sa dcéry vydajú a prinesú im vnúčence. Pre niektoré etniká je ale dôležitejšie ako pre iné, aby sa brali ľudia rovnakej národnosti. Zvlášť, keď sa presťahujete do cudzej krajiny. Pätnásť rokov v Amerike zanechalo na Darjinych troch deťoch viditeľné zmeny, sama im hovorí ako o Američanoch. O to dôležitejšie pre ňu je, aby sa jej jediná dcéra Mína usadila s Iráncom žijúcim v USA. Nechce, aby stratila spojitosť s rodnou krajinou, hoci sa kvôli politickej situácii nemôžu vrátiť. Mína však nepotrebuje využívať takéto spôsoby, aby si Irán zachovala v srdci. Preto keď oznámi rodičom, že sa vracia späť do domoviny, hoci len na dovolenku, po počiatočnom zhrození oboch rodičov sa Darja rozhodne vycestovať spolu s dcérou. Toto rozhodnutie začne vytvárať most medzi dvoma odcudzenými ženami.

Už dlho mám záložku vystrihnutú z čajovej škatuľky. A do akej knihy by bolo vhodnejšie použiť ju, ako do Spoločného čaju? Spočiatku som sa obávala, že ju budem veľmi často používať a knihu odkladať. Texty na obálke ma totiž presviedčali, že pôjde o ženu, ktorej matka je nespokojná s dcériným slobodným stavom, preto ju núti vídať sa na spoločnom čaji s tuctom mužov a (tu už nechávam pracovať moju fantáziu) spočiatku nevďačná dcéra si uvedomí, že mama jej chce dobre. To má byť posledná skúška predtým, ako môže prísť láska. Občas je však nutné nepozerať na snahy vydavateľstiev upútať čitateľov, pretože nie vždy trafia cieľovú skupinu. Najnovšie ponaučenie – netreba súdiť knihu ani podľa textu na obálke... Spoločný čaj je bystrý, vtipný, chvíľami i boľavý a najmä voňavý román.

Hlavnou témou nie je hľadanie muža, ale stret dvoch protikladov: mamy s dcérou, iránskej kultúry s americkou kultúrou, viery s fanatizmom, obrazu teroristov a skutočných Iráncov. Musím uznať, výborná metafora stretnutia sa pri spoločnom čaji. Máločo sa prediskutováva bez nápoja i v našej kultúre.

„Spomínaš si na ten večierok? Na to, ako s priateľmi tancujeme plní vášne a neviazanosti? V našom dome som bláznivá vymetačka večierkov. Vonku, v uliciach mesta, som len ďalšia žena, ktorá nesmie otvoriť ústa. Jeden život je v dome, druhý vonku.“

Mnohokrát tu narazíme na žiaľ postáv z predsudkov k Iráncom, na všetkých sa ukazuje prstom ako na teroristov. A práve vôňa mala navodiť atmosféru pre otvorenú myseľ. Čitateľ si potom ľahšie vytvára predstavu o krajine, kde ľudia jedia, iba ak jedia aj všetci ostatní, priatelia a rodina držia pevne pri sebe, hlúpe diskriminačné zákony sa za zatvorenými dverami ignorujú a vnútornú slobodu im nikto nedokáže vziať.

Mám veľmi rada, keď sa autor hrá s názvom knihy. V tomto prípade je čaj prítomný od začiatku do konca. Rozvoniava, vznáša sa nad každou miestnosťou, v ktorej sa pokúša vyvolať pohodu, a nezabúda pripomínať, v akom prostredí sa nachádzame. A o jedle ani nehovorím... už si zháňam recepty. A to nie je všetko, autorka našla mnoho spôsobov, ako zapojiť čaj do kontextu a ja som sa zakaždým pousmiala.

„Pôjde navštíviť Disneyland? Kejván jej raz ukázal obrázky tej čarovnej krajiny. Ľudia sedeli v čajových šálkach. V obrovských šálkach pastelovomodrej, svetloružovej a bledozelenej farby. Američania sa na obrázkoch smiali. Je to krajina čajových šálok, vydýchla Mína užasnuto. Darja sa nad tým pousmiala a odvtedy v rodine volali Ameriku krajina čajových šálok.“

Ak autorka napíše ďalšiu knihu, isto budem prvá v radoch kníhkupectiev, aby som si ju kúpila. Vskutku odporúčam prečítať si Spoločný čaj, pretože každý racionálne zmýšľajúci človek by si mal vyčistiť myseľ od stereotypov a táto kniha je minimálne dobrý štart.

„A ak nevieš, čo maľovať, namaľuj nás, dodala Bíta. Ukáž im, že jestvujeme.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Marjan Kamaliová
  • Národnosť: iránska
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 296
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: román
Čítané 1249 krát

3 komentáre

Napíšte komentár