Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

nedeľa, 20 júl 2014 16:41

Kaviarenské tajomstvá

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Koluje vám v žilách káva, prípadne čaj namiesto krvi? Je to úplne v poriadku, veľa knihomoľov je na tom podobne. Ivana Havranová sa pokúsila spojiť pôžitok z kávy a potešenie z príbehov a vy si môžete prečítať, ako to dopadlo.

„Keď sa znechutená vrátila nazad, z bielej šálky rozvoniavala káva a Peter už popíjal. Horúcu, vrelú, slastne obarujúcu jazyk, hrdlo, žalúdok. Pery mu pokreslil usadený hnedý sós, drobučké pomleté zrná.“

Dvadsať poviedok z prostredia kaviarní, krčiem, barov, pohostinstiev a iných menších podnikov mapuje Bratislavu na pozadí omamnej vône kávy. Opäť sa môžeme presvedčiť, že aj steny majú uši a diskrétny personál je na nezaplatenie, pretože autorka sa údajne inšpirovala skutočnosťou.

Dozviete sa plno užitočných vecí, napríklad ako ľudia riešili svoje problémy skoro ráno, keď bolo ešte zakázané nalievať alkohol, či je kaviareň vhodné miesto na rozchod alebo vznik nového vzťahu a tiež môžete polemizovať o vhodnosti priviesť do reštaurácie celú rodinu, ak ste známa osobnosť. Alebo sa môžete len nechať zlákať atmosférou horkastej vône a tajomstiev.

Milujem kávu a všetko, čo je s ňou spojené. Vhodne zvolená kaviareň je ideálnym miestom na prediskutovanie akéhokoľvek problému, ale i zdrojom oddychu. Ivanu Havranovú som zachytila v televízii rozprávať o svojej novej knihe Kaviarenské tajomstvá a hoci som už počas relácie skonštatovala, že kamarátky by sme asi neboli, úprimne ma zaujalo, ako sa pohrala s príbehmi inšpirovanými kaviarenským životom. Vôňa kávy z každej stránky, energia z nej ako placebo efekt, chuť vybehnúť si s priateľmi a ponoriť sa do upokojujúceho sveta obľúbenej kaviarne.

Potom som zbadala obálku a radosť poklesla. Názor si môžete hneď vytvoriť sami, ale podľa mňa je slovo nevkusné úplne vystihujúce. Čo sa týka motívov, ich množstva i prevedenia. Držím palce môjmu novému obľúbencovi v tohtoročnom vyhodnotení Hvoreckého 10 najhorších knižných obálok.

Samozrejme, že kniha nie je iba obálka. Príbehy v Kaviarenských tajomstvách sú zväčša pokojné a bez prudkých a šokujúcich zvratov, často zobrazujú výseky zo životov známych i bežných ľudí. Niekedy tajomné, inokedy len zvláštne. Tento prvok mi bol sympatický, pretože umelo vytvárané (akože) nepredvídateľné udalosti prezliekané za skutočnosť nie sú vždy také originálne, ako si autor myslí.

V rámci nanajvýš desaťstranovej poviedky však veľa deja nenaškriabeme. Minimalistov tento fakt poteší, iní si zase povedia, že podobné príbehy sú fajn, ak sa rozprávajú kamarátom pri pive či káve v rozhovore typu "môjmu známemu sa stalo", no nie v knižnej zbierke.

Osobne ma sklamalo, že sa nepohybujeme iba v prostredí kaviarne, ale i medzi ťažkými a nie najchutnejšie znejúcimi jedlami a alkoholom.

„Omáčka sa šuchtala po vlasoch a tvári, liala sa lenivo, lenivšie... ťahala so sebou kúsky zle rozmixovanej mrkvy, zeleru... ako dohňanská Biela voda v období sucha.“

Poviedky nemajú vyznačenú priamu reč pomocou úvodzoviek, čo ale nebráni zrozumiteľnosti textu, naopak, je ucelenejší a plynulejší. Jazykový štýl autorky však na druhej strane obsahuje priveľa nadneseným patetických metafor a prirovnaní, ktoré nezapadajú do prostredia, a tak vystupujú z textu ako päsť na oko.

„Strechy vysokých starých barakov sa túžia dotknúť, takže nebu nezostáva na predvádzanie svojej nebeskej krásy takmer nijaký priestor.“

Na konci som si uvedomila, že obálka má predsa len nejaké opodstatnenie. Zobrazuje viaceré podstatné zložky tejto zbierky. Presne ako keď sa autor snaží povedať všetko podstatné už v názve (často nie najmúdrejšie rozhodnutie). Nájdeme tu trochu erotiky, vzťahov, trochu relaxu (ak sú už niektoré dámy zvyknuté relaxovať v 15-centimetrových opätkoch, ja tam ešte nie som) a trochu gýču vo vetných konštrukciách. A to všetko na zreteľnom pozadí Bratislavy.

Odnášam si pocity, ktoré sú veľmi podobné vôňam v tejto knihe. Dúfala som, že pri čítaní budem cítiť kávu dvakrát. Zo šálky i z knihy. Namiesto toho jej arómu preráža zápach nedostatočne vetranej vývarovne.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Ivana Havranová
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 176
  • Dátum vydania: piatok, 29 apríl 2011
  • Žáner: ostatné
Čítané 2211 krát

Napíšte komentár