Recenzie kníh od A po Z

V tejto sekcii nájdete všetky doteraz publikované recenzie na knihy, chronologicky zoradené podľa dátumu pridania, aby vám nič neušlo.

Ponúkame recenzie na knižné novinky, ale aj staršie tituly. Vďaka neustále rastúcemu počtu recenzentov vám vieme ponúknuť obsah knihy stručne, nezávislo a hlavne zaujímavo, vďaka čomu si určite vyberiete tú správnu.

Aké su naše knižné recenzie?

Naše recenzie sú tak akurát dlhé, nestranné, nie nudné, miestami dokonca až vtipné. Dbáme nato, aby sme vám predstavili obsah recenzovanej knihy len v takej miere, aby ste sa dokázali rozhodnúť a zároveň neprišli ani o zrnko pôžitku z čítania.

Dúfame, že si aj pomocou našich recenzií vyberiete tú správnu knihu, vrátite sa znova a znova, až sa stanete jedným z našich verných čitateľov. Veľa zážitkov pri knihe vám praje tím čítaj.to!

sobota, 28 jún 2014 21:07

Nech prší, keď plačem

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(6 hlasov)

Všetci robíme chyby. Neustále. Väčšinu z nich dokážeme ľahko alebo s väčším úsilím napraviť. Občas sa však stane, že náš omyl je taký fatálny, že nepomôže žiadne „prepáč“ a všetko sa zmení. Jeden krátky moment, kedy sa zachováme zle, môže mať následky aj na celý život.

Viktória bola Tamarina najlepšia kamarátka už od detstva. Niečo ako sestra. Stála pri nej pri všetkých dôležitých udalostiach v jej živote. Dokonca ju zoznámila s Jurajom, jej prvou a jedinou láskou. Pomáhala jej, podporovala ju. Urobila by pre ňu všetko. Napriek tomu zlyhala. V momente, kedy neplánovane a neuvážene podľahla čaru okamihu a vyspala sa s Jurajom. V čase, kedy už Tamara a Juraj plánovali svadbu.

„Ostane to len medzi nami. Spravili sme hlúposť. No kto ich nerobí? Obaja na tom máme rovnakú vinu. Zabudneme.“

Je to ako keby vybuchla bomba, spadla lavína... Nezasiahne len toho, čo to spôsobil, ale všetkých, čo stoja nablízku.

Viktória sa napriek obrovským výčitkám snaží na udalosť zabudnúť a udržať to v tajnosti, keďže vie, že kamarátku by to zničilo. Avšak pravda raz musí vyplávať na povrch. A keď sa tak stane, nič už nemôže byť ako predtým. Je to ako keby vybuchla bomba, spadla lavína... Nezasiahne len toho, čo to spôsobil, ale všetkých, čo stoja nablízku. Alebo aj ďalej, ako má neskôr Viktória možnosť zistiť...

„A vtedy sa celý môj doterajší život rozbil spolu s vázou na stovky, možno tisícky malých črepov. Už nič nie je. Nie som ja, nie je Juraj. Ani Viktória už neexistuje. Napriek tomu, že teraz stoja oproti mne, vyľakaní z rámusu, čo spôsobila brúsená váza na kvety, ktoré sa v nej nikdy neocitnú. Stoja a dívajú sa raz na moju prekvapenú tvár, potom na črepy na zemi. Nevedia, čo povedať, nevedia, ako dlho tam stojím a čo všetko som počula .“

Napriek tomu, že Viktória kvôli jednej noci stratila nielen najlepšiu kamarátku, ale aj svojho nového priateľa, život ide ďalej, a tak musí ísť ďalej aj ona. Aj keď s nekonečnými výčitkami a smútkom. Po tom, čo prší, predsa vždy vyjde slnko. Avšak platí to aj opačne. Keď si je už Viktória takmer istá, že opäť svieti, a že to tak už bude navždy, sa minulosť opäť ozve.

Po tom, čo prší, predsa vždy vyjde slnko. Avšak platí to aj opačne.

Nech prší, keď plačem je druhou z piatich kníh tejto autorky. Andrea Rimová píše naozaj sviežo, bez prehnaného pátosu, ale zároveň tak, že je v slovách hlavnej hrdinky cítiť emócie a city.

„Čaro prvého bozku je v tom, že všetko mení. A nech si nahovárate čokoľvek, osoba, ktorá vás pobozkala, vo vašich očiach nadobudne iný rozmer. Vytŕča z davu ľudí, ktorí prejdú vaším životom, lebo ste si ju pripustili bližšie k sebe.“

Chvíľu máme pocit, že všetko nakoniec skončí dobre, až príliš dobre, a zrazu zistíme, že to je len chvíľkové zdanie.

Jednotlivé kapitoly sa čítajú naozaj ľahko a rýchlo, takže ak vás kniha zaujme, bude to taká chrumkavá „jednohubka“. Ja som knihu prečítala za niekoľko hodín, hoci nepatrí práve k žánrom, ktoré sú moje úplne najobľúbenejšie, bola som zvedavá, ako sa to skončí. Začiatok bol pútavý, potom to síce trochu prehuplo do takej monotónnej vlny, po ktorej ale nasledoval nečakaný a dramatický záver. Chvíľu máme pocit, že všetko nakoniec skončí dobre, až príliš dobre, a zrazu zistíme, že to je len chvíľkové zdanie. Taký je život a taká je aj táto kniha.

Kniha sa medzi čitateľkami ženských románov teší záujmu, o čom svedčí aj to, že už vyšlo aj jej pokračovanie s názvom Dáždnik pre Tamaru.

rimova-andrea-34117

Čítané 3860 krát
Viac z tejto kategórie: « Dva plus dva Manželka 22 »

1 komentár

Napíšte komentár