Kto by bol predpokladal, že pri pasení oviec môže vzniknúť toľko zábavných a zaujímavých historiek? Maťko a Kubko nemajú ani zďaleka nudný život. Okrem toho, že dohliadajú na psa Dunča, aby neflákal svoje pasecké povinnosti, musia zdolávať všetko, čo im život ponúkne. Napríklad naučiť kukučku kukať, skamarátiť sa s medveďom, vyprášiť vlkovi kožuch či nájsť poklad, to vám je poriadna fuška! Okrem toho ešte stihnú utešiť smutnú vílu, popasovať sa s búrkou i dotieravou clivotou, ktorá na nich v prostredí krásnych slovenských hôr občas doľahne.

„Šiel Maťko ovce pásť a Kubkovi nakázal na oheň prikladať, bo sa práve chystali oštiepky údiť. Kubko nazbieral toľkú viazanicu raždia, že sa s ňou do koliby nemohol vpratať.
,Drevo treba porúbať,´ pomyslel si Kubko, zhodil viazanicu a zašiel do koliby po sekerku. Rúbal Kubko, až triesky fŕkali, a polienka i papeky hádzal na hŕbu. A hŕba narástla toľká, že až vchod do koliby zatarasila.“

Príbehy, v ktorých Maťko a Kubko figurujú, oslovia malých i veľkých. Každá jedna príhoda, ktorú v knižke nájdeme, je jednoduchá, milá, netuctová a svojím spôsobom i zábavná. Ak sa rozhodnete predstaviť tieto dve postavičky svojim deťom, nemusíte sa báť toho, že večerné čítanie rozprávky budete musieť s obrovským sebazaprením pretrpieť. Aj vy tu nájdete akési čaro, vďaka ktorému si knihu obľúbite.

Maťko a Kubko vás prenesú do sveta, ktorý vám vôbec nebude cudzí. Otvoria vám dvere do krajiny lúk a pasienok, zelenej trávy, slniečka a čerstvého horského vzduchu. Pri čítaní budete na vlastné uši počuť cengot zvončekov, zacítite vôňu typických slovenských pokrmov a ani sa nenazdáte, budete sa prechádzať vedľa Maťka a Kubka a očami sledovať krásy panenskej prírody.

Okrem jedinečnej atmosféry, ktorá sa z knižky šíri, vám môže učariť ešte jedna vec – krásny a hravý jazyk, akým nám autorka tieto dobrodružstvá vyrozprávala. Nenájdete tu žiadne cudzie slová ani slangy, iba nádhernú ľubozvučnú slovenčinu, ktorá sa dnes už len tak hocikde nevidí.

„A tak sa držali okolo pliec a uberali k hore. Zoťali poriadny kmeň, zavolali do doliny varúúúj a spustili sa na ňom po zráze, sediac obkročmo. Dosadli rovno pred kolibu, až zadunelo a ovce sa vyľakane rozpŕchli. Dunčovi drevo pricviklo konček chvosta, lebo nestačil odskočiť, ale valasi nadvihli kmeň valaškami a psa vyslobodili.“

Pasenie oviec, žinčica, oštiepok, fujara, koliba či preskakovanie vatry. S takýmto rýdzo slovenským obsahom sa vaše deti v Disneyovkách nestretnú. Prečo teda siahnuť po pestrofarebných knižkách plných všakovakých zvláštnych postavičiek, keď doma máme niečo, čo je rovnako zaujímavé, pútavé a krásne, no hlavne niečo, čo nám je oveľa bližšie?