piatok, 14 február 2014 12:30

Parádnice zajačice

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Prečo majú zajačice v ušiach náušnice? Ako vyzerá pavúčia škola, kvôli čomu sa hrniec neustále smeje a dlhovlasá vŕba je zasa smutná?

Parádnice zajačice sú krátkou zbierkou trochu netradičných rozprávok. A to ma sklamalo ako prvé. Očakávala som, že celá kniha bude o dobrodružstvách dvoch zajačíc, ktoré sa rady parádia. Po úvodnom príbehu však Parádnice ustúpili do úzadia a z každej ďalšej rozprávky na mňa vyskakovali úplne noví hrdinovia. Veľké i malé zvieratká, rastlinky aj stromy, dokonca i úplne neživé a nehybné veci, ktoré v týchto príbehoch ožívali a hovorili našou rečou.

Po čase som tak zistila, že moje prvotné sklamanie bolo trochu neopodstatnené. To, že rozprávky na seba nenadväzovali a každá bola úplne z iného súdka, knihu veľmi odľahčilo. Malých čitateľov čítanie týchto príhod nevyčerpá a nebude od nich požadovať maximálne sústredenie. Jeden príbeh má desať riadkov, iný tri strany. Tak ako rozsah, kolísala rovnako aj úroveň. Niektoré rozprávky mi nepovedali vôbec nič a nenašla som v nich žiadnu pointu, pri podaktorých som sa pousmiala.

„Dom je hotový, len sa doň nasťahovať. Vlastne ani to už nie, lebo Zajko Ozajko stojí uprostred postaveného domu. Stojí a nevie, ako sa má za to všetko zvieratkám odvďačiť. Rýchlo vybehol za dom a na veľký kapustný list si napísal dlhú reč. Poklonil sa až po zem a slávnostne spustil:
͵Sestričky a bračekovia, či už z lesa, či len z krovia, vyznávam vám lásku čistú z tohto kapustného listu ʹ.“

Zbierka rozprávok je vhodná pre deti v školskom veku. Nič nepokazíte tým, ak ju posuniete dieťaťu, ktoré sa len prednedávnom naučilo čítať a orientovať v spleti mnohých riadkov. Kniha je doplnená pestrými a milými ilustráciami, čím sa ešte viac podčiarkuje hravosť a jednoduchosť knižky.

Čo sa týka jednotlivých príbehov, sú viac-menej originálne. Nájdeme tu motýľov, ktorí si obliekli pyžamové nohavice, vskutku namyslený komín nám povie, ako vníma sám seba, a tiež sa dozvieme dôvod, prečo je dúha vždy tak vysoko a nedá sa po nej prechádzať. Spolu s líškou a vlkom sa vydáme na zdolanie stovky jarných kilometrov a pomôžeme Zajkovi Ozajkovi postaviť domček.

„Neberte to ako frk, ale ja som žirafa, pretože mám dlhý krk. Zároveň však som aj stôl, aj keď nemám štyri nohy. Lebo ako každý stôl, aj komín má štyri rohy. A viete, čo je medzi tými rohami? Veľká diera. Všetko, čo si nebo na mňa položí, prepadne sa do pekla. Nečudo, že ma oblieva horúčava. Lebo si uvedomujem, že som kurič, ktorý vykuruje vesmír.“

Parádnice zajačice predstavujú v dnešnej ponuke detskej literatúry obyčajný šedý priemer. Nemyslím si, že má táto knižka potenciál stať sa obľúbeným rozprávkovým dielom nejakého dieťaťa. Bude prečítaná raz, možno dvakrát a potom sa na ňu zabudne. Kruté, však? No aj taký osud čaká knihy, ktoré v sebe ukrývajú „iba“ jednoduché príbehy. Rozprávky schované v tejto tenučkej knižke v sebe nenesú žiadne čaro, ktoré je viac ako potrebné na to, aby kniha vynikla v dave.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jozef Pavlovič
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 44
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2000
  • Žáner: pre deti
Čítané 1931 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.