utorok, 11 február 2014 17:52

Jano

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(13 hlasov)

Na rozprávkach je najkrajšie asi to, že aj keď sú smutné, vždy končia šťastne. Aj keď to často chce druhý pohľad, lebo prvý nestačí.

Knihu Fraňa Kráľa, ktorá nesie meno po obyčajnom dedinskom chlapcovi Janovi, by som povinne naordinovala všetkým dospelým. Hoci doba, v ktorej sa príbeh odohráva, je naozaj pre nás iba rozprávková, posolstvo z nej je jasné tak, ako vtedy, aj dnes.

Jano, chlapec z dediny, si svojou úprimnosťou a jednoduchým pohľadom na svet získa každého.

Jano, chlapec z dediny, si svojou úprimnosťou a jednoduchým pohľadom na svet získa každého. Má osem rokov a šijú ním všetci čerti, nuž za svoje šibalstvá často zaplatí výpraskom. Po incidente s pánskym chlapčaťom a ctihodným pánom farárom sa bojí ísť domov, nuž sa túla po svete. Dostane sa až na Štrbské Pleso, kde stretáva veci, ktoré jakživ nevidel.

„Les sa zrazu končil. Pred Janom stáli krásne paláce. Jano nevedel, či je to pravda, či sa mu to len sníva. Možno, že je to zas len nejaká rozprávka zo sna! Pokročil niekoľko krokov – a zasa nové prekvapenie. Pred ním sa rozlievala ohromná barina. A naraz počuje akýsi cengot. Obzrie sa a vidí, že letí k nemu akási potvora. Bolo to veľké ako ich chalúpka a bežalo to po koľajniciach, na ktorých práve stál.“

Jano ani nevedel ako, no dostal prácu v hoteli na Štrbskom Plese a už ani električiek sa nebál, ba čo viac, celkom už na rodinu zabúdal. Jedného dňa však prišla polícia a Jano sa musel vrátiť domov. Keby vedel, že súrodenci a mama doma od hladu umierajú a otca v Amerike trápia suchotiny, možno by sa vrátil aj skôr. Po návrate do rodnej dediny pod Kriváňom je všetko zlé, ba niekedy i horšie. Aký koniec bude mať táto rozprávka?

Po návrate do rodnej dediny pod Kriváňom je všetko zlé, ba niekedy i horšie.

„Tu klesol Jano na lavicu a spomínal... Áno, práve je rok tomu, čo videl naposledy svojho milého otca... Bolo to hneď po onom nešťastnom večere, keď sa vrátil z pasienka a prišla pani Boguška... Utrápený otec si dlho do noci opakoval? ,Čo len bude z teba, chlapče? Čo len bude z teba?...´“
,Zbojník! Zbojník zo mňa bude! Áno, otecko, ja musím byť zbojník, ako bol Jánošík!´ zvolal Jano a vyskočil z lavice."

Toto smutno-smiešne rozprávanie vykresľuje Jana ako normálne dieťa. Jeho pohľad na svet je jednoduchý, ale úprimný. Jeho vzťah k rodičom je vrúcny, no komplikovaný. A jeho konanie nie je zlé, je len výsledkom toho, do čoho ho núti zlá situácia. Fraňo Kráľ nás jednoducho učí byť dobrými ľuďmi. Rozprávkou hovorí viac ako dvojhodinovou odbornou prednáškou. Na príbehu malého Jana nám ukazuje svet, aký bol včera, je dnes a bude aj zajtra. Nefilozofuje a práve tým ma nútil rozmýšľať nad jeho slovami a objavovať veci, na ktoré som už zabudla. Hoci je to rozprávka, odporučila by som ju skôr dospelým ako deťom. Deti sú totiž čisté duše, ale dospelí si občas musia pripomínať veci často samozrejmé, ako napríklad rovnocennosť s ostatnými alebo lásku k blížnemu. A to je v knihe vykreslené tak, ako je vykreslená aj postava Jana. Jednoducho a úprimne.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Fraňo Kráľ
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 55
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2002
  • Žáner: deti
Čítané 7765 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.