utorok, 29 december 2015 12:45

Ja nič, ja muzikant

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

O červotočoch vieme, že sa živia drevom, preto ich poznáme aj pod označením drevokazný hmyz. Chutí im predovšetkým nábytok, no nepohrdnú ani inými lahôdkami, hlavne, aby boli z dreva. Chrumo Chrochmel je však výnimočný červotoč. Okrem ničenia drevených častí hudobných nástrojov na nich dokáže aj... hrať.

Rodinka Chrochmelovcov si žije pokojným červotočím životom. Bývajú vo vzácnom violončele baróna Vlhčila, no len dovtedy, kým ich „drevodarca“ nestratí trpezlivosť a rozhodne sa nemilých susedov zlikvidovať. Keďže v 19. storočí nie je veľmi veľa (žiadne chemické postreky) spôsobov ničenia škodcov a doterajšie metódy typu vydymenie a vyčmudenie na týchto vytrvalcov nezabralo, barón sa podujme na experiment – rozhodne sa svoje drahé violončelo aj s červotočou rodinkou na istý čas zmraziť na Severnom póle. Zdá sa, že červotoče už nadobro dochrúmali, no všetko sa mení, keď sa o 172 rokov prebudia k životu. Zázrak? Druhá šanca?

Zdá sa, že červotoče už nadobro dochrúmali...

Najmladší a, ako čoskoro zistíme, neplánovaný syn Chrumo mal vždy ťažký život. Vlastná rodina ho kvôli hlasnému chrúmaniu, pre ktoré ho vždy odhalili a museli si nájsť nové bývanie i novú poživeň, nenávidí. Zatiaľ čo rodičia i brat musia zostať v karanténe, Chrumo sa rôznymi cestičkami dostáva pomocou všelijakých hudobných nástrojov do Afriky i do Ruska, aby sa napokon vrátil späť na Slovensko a uzatvoril tak jednu etapu svojho dobrodružného života. A zážitkov má skutočne požehnane. Pôsobí v dychovke (ako pojedač, samozrejme), vyskytne sa vo fujare, na ktorej hrá slovenský prezident, na koncerte skupiny Bozk (Kiss) spôsobí hotový ošiaľ, stane sa miláčikom študentov konzervatória, sám študuje kompozíciu a teóriu hudby, vystúpi na Pohode a, dokonca, nahrá aj vlastnú skladbu. Nemožné? V knihách Braňa Jobusa určite nie. Takú teda ešte nehrali!

„Po neskromnom prípitku sa ho (prezidenta) totiž zmocnila chuť predvádzať sa. Zhlboka sa nadýchol a oparom z ústneho dezodorantu zmiešaným s výparmi dosť drahej a silnej vody po holení vylúdil na fujare prenádherný prefuk – jedenkrát, dvakrát, trikrát... Čo úplne stačilo na to, aby Chruma natvrdo uspala narkóza z výdychov a výparov pána prezidenta Slovenskej republiky.“

Hmatateľne prítomný úškľabok z toho, ako autor nás i seba písaním baví.

Braňo Jobus opäť raz nesklamal. Jeho nenapodobiteľný štýl vás zaručene dostane. Rodičia alebo iní starší čitatelia ocenia skryté narážky, tak poctivo zašifrované v Chrumovom príbehu. Zároveň je však text podaný jednoducho, takmer až s detskou naivitou. Rovnako ako v predchádzajúcich knihách (napr. o muflónovi Anciášovi) si Jobus vypomáha barličkou v podobe putovania hlavného hrdinu. Jednotlivé epizódy tak na seba postupne nadväzujú a vy len čakáte, čo nové, čo najnepredpokladanejšie sa ešte udeje.

V čom je teda čaro tejto knihy? Predovšetkým v detsky (nie detinsky!) hravom rozprávaní plnom nehatenej fantázie, ďalej v láskavom humore, na ktorom sa pobaví každý dospelý čitateľ a v neposlednom rade v autorovej láske, ktorú v tejto knihe tematizoval – hudbe. Z každej stránky cítiť jeho vzťah k zvukom, nástrojom i hudobníkom, zároveň je tam až hmatateľne prítomný jeho úškľabok z toho, ako nás i seba písaním baví. Možno je to práve ten úškľabok, ktorý nás necháva zabudnúť na istý schematizmus v jeho písaní či na predvídateľnosť. Na druhej strane každého potešia reálne zážitky, ktoré Jobus opisuje, niektoré (koncert Hiromi) sme mohli prežiť spolu s ním, a tak nás ešte viac vťahuje do príbehu.

Skutočnosť splýva s fantáziou, fantázia so skutočnosťou.

„,On si z toho klavíra neodhrýza a neničí ho ako my, ale mu pomáha, ladí ho, aby sa na ňom dalo dobre zahrať,´ pochopil Chrumo, ktorému sa pomaly, ale isto znovu navracal sluch.
Prvý raz v živote tak vlastne priznal, že nástroje, vďaka ktorým vzniká jeho milovaná hudba, on svojím pahltným vŕtaním ničí.“

Čítať knihy Braňa Jobusa je čírou radosťou. Radosťou z príbehu, zo slov i hravých novotvarov, zo spoločných zážitkov, z komických, nezriedka až groteskných situácií či tých najneuveriteľnejších paralel. Deti sa tešia z príhod, vy sa tešíte z jobusovského rozprávania. Zároveň musíte deťom vysvetľovať, prečo sa tatko/mamka náhle rozosmial/a, navyše sa im bez klamania môžete pochváliť, že ste pri niektorej z príhod skutočne boli. Skutočnosť tak splýva s fantáziou a fantázia so skutočnosťou. Hra je dokonalá. Bavte sa! A ak by ste sa náhodou nebavili, ja nič, ja muzikant.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Branislav Jobus
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 180
  • Dátum vydania: streda, 02 júl 2014
  • Žáner: pre deti
Čítané 1233 krát

Napíšte komentár