pondelok, 28 december 2015 13:47

Prešibané dvojčatá: Záchodová špecialita

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Jakub a Mišo sú bratia. Dokonca sú to dvojčatá, ale povahovo úplne rozdielne, ktoré si najradšej robia navzájom prieky. A práve o nich je táto kniha. Ďalšia zo série o ich šibalstvách.

Život deväťročných chlapcov môže byť nesmierne zaujímavý, najmä keď neustále niečo vymýšľajú. Lepšie povedané, keď si neustále robia zle medzi sebou, ale aj iným, neskutočne sa na tom smejú a tešia sa krutej (ne)spravodlivosti. Tri príbehy v knihe s poetickým názvom Záchodová špecialita mi dali dosť zabrať. Asi nie len preto, že som (no povedzme trochu staršie) dievča, ale celá kniha na mňa doslova kričala drsnosťou. V duchu som sa pýtala, či je toto kniha skutočne pre deti?

neustále si robia zle medzi sebou, veľmi sa na tom smejú a tešia sa krutej (ne)spravodlivosti

Prvý príbeh nám predstavuje Jakuba a Miša s ich kamarátmi. Ide o pomstu zvanú záchodová špecialita, boj medzi klanom grázlov a klanom poetov. Asi by som pokojne „prežula“ ideu namáčania kinder čokolády v záchode a jej následnej konzumácie, ale tie výrazy, slová a krutosť hodná vraj iba deväťročných detí na mňa pôsobila alarmujúco. Nerobím si ilúzie o dnešnom detstve, no nekonečné urážky a nadávanie, vychádzajúce z ríše zvierat (najčastejšie prasa a spol.), ma dosť udivovalo.

„A keď sa všetci traja rozvracajú, odfotíme ich a fotky pošleme do televízie. Strápnime ich rovnako, ako vtedy strápnil Mišo nás videoklipom. Naša úchvatná pieseň Morská panna bola len kvôli nemu všetkým sa smiech.“

Druhý príbeh Záhadný nápadník pani Slížikovej tiež nesklamal krutosťou. Prečo by nebolo fajn urobiť si (len tak z nudy) srandu zo susedy tým, že k nej pošlete „nápadníka“ svedka Jehovovho? Suseda je opísaná ako odstrašujúca žena, ktorá má na nohách pazúry, na tvári bradavice a ako napovedá jej meno, je neskutočne úlisná. V tomto príbehu prekvapivo dvojčatá držia spolu, takže plán je spoločnou myšlienkou. Cieľom autorky však nebolo viesť k zvýšeniu náboženskej tolerancie či susedskej spolupatričnosti.

Ženy vyzerajú ako ježibaby, chudák Jakub je často zobrazovaný ako prasa, všetky čierno-biele kresby doslova strašia.

„Ejha, milá striga, netušil som, že vieš tak rýchlo písať esemesky. Iste tvoje výnimočné schopnosti prichádzajú cez tú ohyzdnú ochlpenú bradavicu, čo máš na čele. Aká škoda, že sa do nej tí milí chlapci, čo bývajú vedľa teba, naposledy netrafili.“

Asi len tretí príbeh o varení pre návštevu by som prijala ako nejaký kompromis. (Alebo som si už zvykla na tento štýl?) Opäť jednoduchý dej bez väčšej pointy či hlbšej myšlienky, pričom nemyslím ťažké filozofovanie, skôr nejaký nenásilne podaný odkaz deťom, že je pekné si pri takom varení pomáhať. Opäť ide o boj, kto bude pochválený pred návštevou. V tomto prípade ma udivuje aj to, že okrem prešibaných dvojčiat pôsobia „prešibane“ aj rodičia, ktorí sa k nim správajú odlišne, jedného ocenia a druhého doslova potupia.

„Len sa pozrite, ako krásne Kubko kope do vchodových dverí, keď ich jeho grambľavé paprčky nevedia otvoriť. Jéj, náš Kubko je usilovný syn. Všetky smeti zo stola vždy starostlivo pohádže na dlážku. A ako krásne sa náš Jakubko špára v nose. A keby len jednou rukou. Na rozdiel od Miša sa dokáže špárať oboma rukami naraz! Je to nezodpovedný sprasačený riťolez.“

Mám pocit, že vo svete je už toľko negatívneho, že sa to prirodzene dostáva aj do kníh pre deti.

Rada by som pochválila aspoň ilustrácie, nechcem dehonestovať prácu ich autorky, no aj tie sú dosť desivé až urážlivé. Ženy vyzerajú ako ježibaby, chudák Jakub je často zobrazovaný ako vyššie spomínané prasa, všetky čierno-biele kresby doslova strašia. Keď si knihu pozrela moja mladšia sestra, tak mi povedala, že už len pohľad na tie obrázky odpudzuje.

Mám pocit, že vo svete je už toľko negatívneho, že sa to prirodzene dostáva aj do kníh pre deti, ale je na autorovi, aby v tom zlom našiel pointu, nejaké zakončenie, ktoré si dieťa zapamätá. Takto ostáva na rodičoch, aby príbehy dokončili. Tak, že Mišo a Kubo pochopia, že zlomyseľné namáčanie kinder čokolád v záchode nie je riešením problémov, že starším susedám treba pomôcť a nie sa im vysmievať a že rodičia ich majú rovnako radi...keby to tam bolo, tak by som o knihe napísala veľmi pozitívnu recenziu. Takto je moja recenzia podobná ako kniha - dosť negatívna.

Chcela by som na záver napísať, pre koho by som knihu odporučila. Ale neviem. Snáď si nájde svojich čitateľov, či už mladých, alebo starších, ktorí ju pochopia inak ako ja. Pozitívnejšie.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Alena Penzešová
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Fragment
  • Počet strán: 124
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: pre deti
Čítané 1287 krát

Napíšte komentár