Vytlačiť túto stránku
piatok, 12 jún 2015 11:24

Goblini

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Písať knihy pre deti je vraj oveľa ťažšie ako pre dospelých. Svoje o tom musí vedieť každý autor, ktorý sa odhodlal vykročiť na túto náročnú cestu, Philipa Reevea nevynímajúc.

Náročnosť tvorby pre deti, pardon, pre začínajúcich tínedžerov, spočíva najmä v zradnosti odhadu. Odhadovať musí autor často a opatrne. Ide najmä o odhad témy, žánru, rozsahu, slovníka či vlastnej fantázie. Autor sa musí predovšetkým vyrovnať s témou a odolať vábivému fluidu detských detektívok. Traja pátrači sú traja pátrači a klubov, spoločenstiev, slávnych i menej slávnych pätiek, štvoriek (ľubovoľne doplň číslo), je na trhu neúrekom a čarodejníci predsa trčia z každej detskej knižnice. Čím teda osloviť?

Reeve sa od začiatku sám limituje.

Philip Reeve sa pokúsil ísť cestou tých najklasickejších foriem tvorby pre deti. Onú klasickosť možno zachytiť ako ozvenu v motívoch, ktoré majú svoje korene v stredovekých ságach, či tvorbe C. S. Lewisa a J. R. R. Tolkiena. Reeveova fantázia pracuje naplno, no nemohla som sa ubrániť pocitu, že sa od začiatku sám limituje. Predovšetkým cieľovou skupinou. Vydavateľstvo Fragment, ktoré Goblinov prináša na náš trh, ju stanovilo na čitateľov od 11 rokov.

Jedným z limitov je i jazyk. Neprenositeľnosť niektorých pomenovaní mi spôsobovala často kŕč a slová mi neveľmi šli do úst. Jasné beriem, prvoplánovosť na malého čitateľa funguje, ale vy budete musieť často privierať oči. Len niekoľko príkladov z goblinského slovníka: nasraváky – spodky, vytrieťrite – papiere/texty, nihy – knihy alebo mená – Črevobruch, Vidloš, Mäkkýš atď.

Kto to vlastne sú tí goblini? Prebal knihy hovorí, že je to banda zelených, nevychovaných a večne sa pre niečo mlátiacich ničomníkov. So všetkým súhlasím a dodávam, že sú to podivné bytosti (zrodené? stvorené? vyvrhnuté?) zo samotných útrob zeme. Kradnú, hádajú sa, bijú sa, osočujú jeden druhého a závidia si. Majú chabý intelekt, motoriku i morálku. Všetko vlastnosti, ktorým každý rodič pri výchove svojho dieťaťa venuje pozornosť.

Príbeh, ktorý nám Reeve predstavuje, je zasadený do vymysleného sveta, konkrétne do oblasti nazývanej Štiepenisko, kde žije niekoľko rôznych gobliních klanov. Idylku mlátiacich sa goblinov naruší existencia Lišiaka, goblina, a zároveň ústrednej postavy celej knihy. Tým akoby sa odštartovala séria podivných udalostí. To, čo sa udialo v hlbokej minulosti, je náhle tak aktuálne. A Lišiak to cíti. Lišiak je totiž iný. Všetky goblinom cudzie vlastnosti sú Lišiakovi vlastné.

Goblini sú banda zelených, nevychovaných a večne sa pre niečo mlátiacich ničomníkov.

„Lišiak sa tešil z každého nového objavu, ktorý sa mu podarilo zo starých kníh vyčítať. Túžil sa s niekým o svoje znalosti podeliť. Keby tak v Čiernej špici žil niekto ako on, s kým by si mohol o svojom bádaní pohovoriť...“

Sám Lišiak si svoju inakosť uvedomuje, no nedokáže sa vyhnúť problémom a končí katapultovaný von zo Štiepeniska. Čoskoro sa stretá s ďalšími fantastickými bytosťami a rozbieha sa sled dobrodružstiev vrcholiacich v súboji o moc Lorda Nesmrťa. Stretávame sa s oblačnými pannami, ľuďmi, mágmi, čarodejmi, princeznou i dráčikmi.

Predpokladateľný dej ma veľmi nezaujal, jedným dychom však hovorím, že 11-ročné dieťa si často príde na svoje: zaujímavé bitky, súboje, naháňačky, utekačky a skrývačky, pričom ide často o holý život. To všetko korenené vtipnými situáciami. Netvrdím, že sa budú z detskej izby ozývať salvy smiechu, ale často uvidíte, ako sa tvár v knihe usmieva.

Ak vám práve napadlo, že by ste chceli svoje dieťa literatúrou aj vychovávať, nemusíte mať obavy. Sem-tam sa v príbehu vyskytne aj nejaká tá „moralitka“. Nepôsobia však umelo, sú do príbehu funkčne vložené a k vypätým situáciám akosi patria. Nielen deti možno pochopia, že urobiť niekoho šťastným, neznamená dať mu to, čo chce, ale dať mu možnosť poznať, čo je správne.

Urobiť niekoho šťastným, neznamená dať mu to, čo chce.

Musím sa priznať, že na mňa veľmi zapôsobila pasáž, v ktorej „mágovia“ vysvetľujú Henwynovi, syrárskemu synovi a učňovi, večnému rojkovi, pripomínajúcemu Dona Quijota, prečo bol ľahká obeť.

„,Počuli sme od tvojich susedov v Adheraku, že si trošku pojašený... Teda, oni vraveli, že nemáš predsudky a si otvorený novým myšlienkam...´“

Naozaj mám niekedy pocit, že sa dnes ľahkovážne zamieňa pojašenosť a hlúposť s otvorenosťou novému. Často bizarné, na hlavu postavené veci a správanie oslavujeme len preto, že je iné. Súdnosť a kritickosť (i k sebe samému) neraz vyslovene absentuje. Ak si trošku nadhľadu a súdnosti odnesú z knihy vaše deti, bude to len a len dobre.

Ak teda skutočne nemáte predsudky, neprekáža vám nenáročný dej a naopak, túžite po oddychu od všetkých tých depresívnych, romantických, ťažkých, psychologických kníh, neváhajte po Goblinoch siahnuť. Ak máte doma čítania chtivého juniora sršiaceho vtipom a túžbou po dobrodružstve, nemusíte sa obávať a smelo mu knihu podstrčte. Neublíži mu a možno nabudúce podstrčí niečo on vám.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Philip Reeve
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: Fragment
  • Počet strán: 296
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: pre deti
Čítané 939 krát