piatok, 12 september 2014 09:44

Milý denníček, sú dospelí vôbec ľudia?

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)

Dospelí by sa mohli uraziť, že sa o tom vôbec pochybuje. Avšak ja som sa počas čítania iba smiala a za dospelého som sa absolútne nepovažovala. Kniha vo mne prebudila dieťa, ktoré je v každom z nás.

Denníkových zápiskov pretavených do kníh by ste v každom kníhkupectve našli desiatky. Pred deti, pre tínedžerov, vo forme listov, e-mailov, písané priateľovi, imaginárnemu poslucháčovi alebo svojmu psovi. Tento denník však prekonal všetky, ktoré som čítala. No a čo, že je pre deti a mládež! Podľa mňa cieľovou skupinou sú všetci, ktorí sa dávno dobre nezasmiali a berú život príliš vážne. Ale je aj pre tých, ktorí sú za každú srandu a úsmevu nikdy nemajú dosť.

IMAG0542

Milý denníček,
môj učiteľ občianskej náuky VanDoy sa nikdy neusmieva. Viem, že je tomu ťažké uveriť, lebo všetci sa občas na niečom usmievajú, nemám pravdu?
Isabella sa usmieva, keď majú jej bratia zaracha. Angelina sa usmieva, keď premýšľa, o koľko je krajšia ako napríklad vodopád či jednorožec. Ja sa usmievam, keď si predstavím, že jednorožec odkopne Angelinu na opačnú stranu vodopádu.“

Pozor! Prudko vtip

Rozprávanie Jamie je skutočne nezabudnuteľné. Rieši dôležité veci, napríklad či učitelia tiež prdia, ako vyzerá ruka človeka, ktorý má prsty ako na nohách, v čom sú dospelí ako zvieratá alebo vysvetľuje, čo je to chichovražda. Z každej stránky jej denníkových zápiskov sa dozvedáte o tom, čo bolo v škole, doma, ale zakaždým sa stránka skončí jediným – vaším smiechom.

„Teraz na hodinách skúmame sociálne skupiny zvierat, čo znamená, že sa učíme, ako spoločne žijú mravce, šimpanzy a vtáky a ako sa navzájom tolerujú. (Pokiaľ ide o mňa, mravce neznášam natoľko, že keby som bola mravec, asi by som sa neovládla a musela by som sa zašliapnuť.)“

Takmer každý spisovateľ tvrdí, že písať pre deti je to najťažšie. Deti sú totiž najväčší kritici. Ich zbraňou je prostá úprimnosť – buď sa zasmejú, alebo nie. Táto útla kniha s možno poburujúcim názvom vás dostane nielen svojím obsahom, ale aj formou. Ilustrácie rovnako. Aj keď knižku zhltnete na jeden šup, k obrázkom sa budete vracať a smiať sa na Jamie, jej zdesení, keď príde do riaditeľne a sekretárky sa usmievajú. Ja som sa napríklad zas a znova vracala k tomu, ako vyzerá izba pred upratovaním, čo Jamie zaberie vždy minimálne päť dní.

Rozum z čítania nevynecháte

Ak ste si mysleli, že pri čítaní dáte mozog bokom a nebudete rozmýšľať, ste na omyle. Väčšinou to však bude len v rovine: „Ako autorovi toto mohlo napadnúť???“ (napríklad pri variantoch využitia fašírky) a zase nastupuje to, o čom točím od začiatku – úsmev od ucha k uchu.

Ak máte deti, čítajte im, prosím, túto knihu každý deň, prípadne si kúpte ďalšie denníky od Jima Brentona. Málokto tak verne zachytí detskú logiku a ešte je k tomu aj vtipný (verte mi, nepodarí sa to každému). Veci, ktoré tu popisuje, sú také zjavné, že vám v živote nenapadnú. A práve preto sa vráťte do detských čias, keď všetko bolo jednoduché, keď vašou jedinou povinnosťou bolo nebehať po chodbe a robiť si úlohy. Ani neviete, ako rýchlo začnete uvažovať nad vecami, ktoré sú na prvý pohľad zrejmé (ja práve uvažujem nad tým, či by si ľudia všimli, keby sme tety predavačky v niektorých obchodoch vymenili za spiace bábiky).

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jim Benton
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Fragment
  • Počet strán: 136
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2013
  • Žáner: pre deti
Čítané 4179 krát

Napíšte komentár