Zuzana Švecová

Zuzana Švecová

Ak máte piesok medzi prstami na nohách, pravdepodobne ste na nejakom krásnom mieste, kde môžete snívať a nemusíte čeliť každodennej realite. Bosé nohy v piesku sú symbolom prázdnin, dovoleniek, oddychu, času bez starostí. A ak si piesok z milovanej pláže občas nasypete do topánok aj v bežnom živote, možno sa, symbolicky, do toho úžasného bezstarostného času prenesiete.

Piesok, prach, mínusové teploty a tisícky kilometrov ďaleko od Zeme. O marťanoch však reč nebude, úplne stačí len ten jeden.

Psychiatrická klinika, temné múry, pochmúrna atmosféra, pokusy na ľuďoch... fúúú, z toho mrazí. Hmm, ale nie vždy.

Je sama. Víta svoju samotu. Jej samota, jej dom, jej spomienky. Konečne. Do spomienok vlastných sa však nečakane priplichtí cudzí osud. A ona začne pátrať.

Ak máte vo zvyku jesť pri knihe, pri Hypnotizérovi Larsa Keplera to nerobte. Nemuselo by to vo vás ostať.

Bosorky mám rada. Vždy sa mi zdali zaujímavejšie ako princezné. Nič proti záujmom ostatných, ale princezné sú nudné. Ježibaby, to sú ženy!

Žijete si svoj život. Povedzme, že viete, čo chcete, že ste v podstate šťastní a darí sa vám. Realita vám však z ničoho nič vlepí facku. Facku v podobe choroby, pred ktorou sa nedá utiecť, ktorá sa nedá vyliečiť. A váš život v tom momente už nie je celkom váš.

Bosorky a čarodejnice ma vždy fascinovali. Veď to boli odjakživa úžasné ženy a bolo mi celkom jedno, či im na pleci sedí vrana, alebo mačka, či sú mladé, alebo staré, dobré alebo zlé. Ale ako sa stať bosorkou, to som nikdy nevedela.

Sú ľudia, ktorí sa snažia zničiť iných, pretože tí iní sú lepší, schopnejší či talentovanejší ako oni sami. Najsmutnejšie na tom je, že je to príšerne ľudské.

Hovorí sa, že človeku pred smrťou prebehne pred očami celý jeho život. Vynoria sa najstaršie spomienky z detstva, znova rastie, sníva, miluje, plánuje, žije. A to vari aj vtedy, keď si smrť vyberie sám.

Strana 36 z 39